Bratislava 4. júla (TASR) - Slovenská republika doteraz aproximovala 91,2 % svojej legislatívy normám Európskej únie. Pravdepodobnosť vstupu SR do únie v roku 2004 je preto vysoká.
Podľa dnešných vyjadrení vicepremiérky pre integráciu Márie Kadlečíkovej a šéfa zahraničnopolitického výboru NR SR Petra Weissa Slovensko v súčasnosti v procese prípravy na vstup do únie využíva 95 až 96 % prostriedkov z fondu PHARE. Obaja zdôraznili, že SR sa nesmie v budúcnosti spoliehať len na pomoc z EÚ, ale počítať s kofinancovaním rozvojových projektov. Do štátneho rozpočtu na rok 2004 bude preto potrebné zahrnúť zvýšený objem prostriedkov, ktoré budú sprevádzať podporu zo štrukturálnych fondov únie, zameranú na rozvoj zaostalejších sektorov slovenskej ekonomiky. Finančná pomoc únie Slovensku po úspešnom skončení integračného procesu by sa mala zvýšiť zo súčasných asi 100 miliónov EUR na 500 až 700 miliónov EUR.
Práve dôsledné využívanie dostupných štrukturálnych fondov spolu so zvýšeným prílevom priamych zahraničných investícií patria podľa analýzy Slovenskej akadémie vied (SAV) s názvom Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do EÚ ku kľúčovým impulzom ďalšieho približovania sa ekonomiky SR úrovni EÚ. Celý proces integrácie bude SR podľa M. Kadlečíkovej stáť okolo 200 miliárd Sk, táto investícia sa však vysoko oplatí. Najpozitívnejšie by dôsledky vstupu do únie mali pocítiť občania, pre podniky bude možno ešte nasledujúcich pár rokov znamenať intenzívnu a trochu bolestnú prípravu na väčšiu konkurenciu. Veľké zmeny budú čakať aj vládu a verejné financie, uviedla vicepremiérka.
Hlavnou výzvou slovenskej ekonomiky v integračnom procese je zvyšovanie produktivity práce a následne aj konkurencieschopnosti ekonomiky. "Riziká konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky na prahu jej vstupu do EÚ sú vyvolané predovšetkým hlbokým zaostávaním produktivity," uvádza sa v analýze. "Tá dosahuje zhruba polovičnú úroveň priemeru EÚ, resp. len približne 20 % v prepočte bežným výmenným kurzom. Ostatné kandidátske krajiny strednej Európy (okrem Poľska) majú túto úroveň produktivity voči EÚ vyššiu."
Významné zmeny čakajú slovenskú ekonomiku aj v oblasti cien. Predpokladá sa totiž výrazný vplyv harmonizácie daňovej politiky, a to najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Kým priemerná DPH by mala vzrásť o približne 5 %, spotrebné dane vzrastú v priemere až o 20 %. Na druhej strane by však malo dôjsť k zníženiu priamych daní. "Súhrnný efekt harmonizácie daní (rast príjmov z nepriamych daní a pokles príjmov z priamych daní) bude prínosom pre štátny rozpočet SR ako aj pre kofinancovanie štruktúrnych projektov," konštatuje správa. "Znižovanie priamych daní môže byť stimulom rozvoja ponukovej stránky ekonomiky," dodáva.
Vstup do únie bude mať významný dopad aj na zamestnanosť. SAV očakáva, že dôjde k nárastu zamestnanosti v sektore s účasťou zahraničného kapitálu, zamestnanosť vo verejnom sektore bude mať stabilizačný vplyv. "Ku koncu roka 2008 sa oproti roku 2001 zamestnanosť zvýši o asi 170 až 180 tisíc pracovníkov," prognózuje ústav. "Miera nezamestnanosti by mohla poklesnúť na asi 15 %." Situácia by sa mala zlepšiť aj v oblasti reálnych miezd, ktoré z priemernej úrovne v roku 2001 stúpnu do roku 2008 1,33-krát a nominálne mzdy sa zvýšia 1,88-násobne.
Celkový reálny rast ekonomiky v rokoch 2004 až 2006 dosiahne podľa SAV 4,8 % a v rokoch 2007-2008 až 5,2 %, "čo je možné v daných podmienkach považovať za maximálne možné tempo rastu HDP bez podstatného zhoršenia makroekonomickej rovnováhy". Miera inflácie by sa po poklese v roku 2002 na úroveň okolo 3,8 % mala postupne opäť zvyšovať až na 6,7 % v roku 2006, potom by mala znova klesať. Táto prognóza je však založená na predpoklade, že NBS nebude vynakladať toľko úsilia na udržanie nízkeho tempa rastu cien a bude podporovať expanzívnejšiu politiku.