VIEDEŇ. Aj úsporné opatrenia, ktoré majú za cieľ znížiť rozpočtové deficity týchto štátov, majú negatívny vplyv na výdavky domácností. Konštatuje vo svojej najnovšej správe Viedensky inštitút pre medzinárodné hospodárske porovnanie (WIIW).
Inštitút pripomína, že hnacím motorom ožívania ekonomík regiónu je zahraničný dopyt, čo ešte podčiarkuje úlohu zahraničných investorov, ktorých firmy sa výraznou mierou podieľajú na exporte.
Podľa inštitútu v roku 2010 bol rast PZI mierny a nerovnomerný. Ich celkový objem medziročne stúpol o 9 %, ale nie všetky krajiny regiónu však dokázali prilákať zahraničný kapitál. Výrazný prílev PZI zaznamenali vlani Česko, Lotyšsko a Litva, zatiaľ čo Bulharsko, Rumunsko a juhovýchodná Európa opäť čelili strmému poklesu. Väčšina PZI však smerovala do Ruska, kde sa už domáci dopyt zotavuje.
Na prílev VZI mali vplyv najmä tri faktory: zvyšujúci sa export, zlepšenie finančnej stability daného štátu a tiež miera rizika z pohľadu investorov. Všetky tieto činitele vyšli v prípade Českej republiky veľmi priaznivo, čo sa odrazilo na raste PZI. Naopak, v Maďarsku, ktoré zaviedlo mimoriadnu, tzv. krízovú daň pre niektoré odvetvia, napríklad bankový a maloobchodný sektor, miera rizika z pohľadu zahraničných investorov stúpla. Preto "presmerovali" svoje investície do proexportne orientovaného automobilového priemyslu v krajine.
Počet nových projektov v regióne postavených na zelenej lúke sa vlani výrazne zvýšil, ale celkový objem zahraničných investícií klesol.
Najvýznamnejšími investormi v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy sú stále Holandsko, Nemecko a Rakúsko. Toto poradie sa už tri roky nemení, ale Holandsko zvyšuje svoj náskok pred Nemeckom.
Rakúsko je najväčším investorom v Bulharsku a Slovinsku a druhým najväčším investorom v Rumunsku a na Slovensku, zatiaľ čo v pobaltských štátoch a v Poľsku sa angažuje len málo. Na juhovýchode Európy je Rakúsko najväčším investorom v Bosne, Chorvátsku a v Srbsku, a to najmä v bankovom sektore.
Vplyv nedávnej finančnej krízy sa minulý rok prejavil na poklese zisku zahraničných investorov. Predpoveď inštitútu pre tento rok je však už optimistickejšia. Očakáva, že prílev zahraničných investícií do regiónu vzrastie o 27 %, pričom najviac peňazí bude smerovať opäť do Ruska.
