BRATISLAVA. Kým na sociálnych sieťach či blogoch sa o nedostatkoch v zdravotníckej starostlivosti toho pohovorí veľa, podaných podnetov nepribúda. Prečo? Ľudia sa väčšinou obávajú, svoje sťažnosti nedokážu stopercentne zdokumentovať.
Nesťažujú sa, pretože úspešná sťažnosť musí byť písomná, adresná a dokázateľná. A dokázateľnosť je veľmi obtiažna pre solidárnosť zdravotného personálu.
Zákon hovorí, že pacient by mal požiadať o prešetrenie situácie najskôr riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár pracuje. To môže spraviť osobne aj písomne.
Ak je s vyjadrením nespokojný, až potom sa môže obrátiť so sťažnosťou na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Pochybenia treba zistiť
Koľko podnetov občania stihli podať v tomto roku Úradu pre dohľad nad zdravotnou staroslivosťou bude vedieť až na konci júna.
„Na základe podnetu úrad preveruje, či poskytovateľ postupoval v súlade so zákonom a či zdravotná starostlivosť bola správna,“ povedala hovorkyňa Radoslava Miklášová.
Ak úrad zistí pochybenie, môže podľa závažnosti nedostatkov a ich následkov uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti opatrenia na ich odstránenie, pokutu alebo zákaz výkonu najviac na jeden rok. Vlani priamo uložil 78 pokút vo výške 170–tisíc eur, podal aj dve tretsné oznámenia.
Pozor na príjmový doklad
Aj keď sa ľudia najčastejšie zvyknú sťažovať na rôzne doplatky v ambulanciách, veľakrát z nej odídu bez očíslovaného, opečiatkovaného a podpísaného príjmového pokladničného dokladu so sumou a účelom platby.
„Ak poistenec nemá pokladničný doklad, jeho sťažnosť je vyhodnotená ako neopodstatnená,“ povedal lekár Košického samosprávneho kraja Štefan Lipčák.
„Pri takejto sťažnosti týkajúcej sa účelu platby alebo jej výšky bez pokladničného dokladu sa nedá preukázať, za čo poistenec platil a či k úhrade došlo,“ upozorňuje Lipčák.
Neopodstatnené sú aj námietky, v ktorých pacient namieta, že samosprávny kraj schvaľuje cenníky výkonov, nehradených z verejného zdravotného poistenia. Tieto cenníky kraje neschvaľujú, stanovuje si ich každý poskytovateľ sám a mali by byť v súlade so zákonom o cenách.
Samosprávny kraj môže stanoviť výšku iba jediného poplatku a za prednostné ošetrenie. Kraj určuje najvyššiu sadzbu poplatku, je však na rozhodnutí lekára, akú sadzbu si vyberie.
- Poskytovatelia v nemocniciach či v ambulanciách nesmú žiadať nijaký poplatok za výkon, ktorý je plne hradený z verejného zdravotného poistenia.
- Ak lekár usúdi, že ochorenie si vyžaduje hospitalizáciu alebo nevyhnutnú operáciu, je celý pobyt pacienta hradený v rámci verejného zdravotného poistenia, pacient nedopláca nič.
- Keby pacient vyžadoval výkon či operáciu, ktorá nerieši jeho zdravotný stav (napríklad operáciu z estetických dôvodov) alebo ide o nadštandardné služby, ktoré zvyšujú komfort , musel by sa na nich finančne podieľať.
- Aj dlhodobo chorí pacienti majú nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých vrátane stravy a pobytu na lôžku. Pacient dopláca za nadštandard.
Ak sa domnievate, že vám neposkytli zdravotnú starostlivosť správne, máte právo požiadať o nápravu.
1. U koho sa môžete sťažovať
Žiadosť sa podáva písomne a adresuje sa poskytovateľovi zdravotnej staroslivosti.
Aj ku posielate mailom, pošlite ju aj písomne.
2. Čo robiť, ak vám nevyhovejú
Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo vás bezodkladne neinformuje o spôsobe vybavenia žiadosti, máte právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu.
3. Rozlišujte žiadosti
Na úrad adresujte iba také žiadosti, ktoré sa týkajú správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nákupu zdravotnej starostlivosti alebo zdravotného poistenia.
4. Pod župu všetko nepatrí
Na samosprávny kraj alebo komory zdravotníckych pracovníkov posielajte také žiadosti o prešetrenie, ktoré riešia napríklad poplatky za prednostné ošetrenie. Ďalej aj také, ktoré sa týkajú nakladania so zdravotnou dokumentáciou, nevhodného a neetického prístupu zdravotníckeho pracovníka k pacientovi a podobne.
Čo musí obsahovať žiadosť
- identifikačné údaje (meno, priezvisko, adresu, kontakt),
- v prípade, že podávate podnet za príbuzného, aj jeho osobné údaje,
- identifikačné údaje o poskytovateľovi (lekárovi, nemocnici) - meno, priezvisko, adresu alebo názov zdravotnej poisťovne,
- problém, opis situácie, dátum, podpis.
Do internej ambulancie lekár na vyšetrenie volá naraz aj piatich ľudí, mužov i ženy, ich vyšetrenie prebieha súčasne. Lekár sa pýta, pacient odpovedá, ostatní počúvajú. Mám právo odmietnuť takéto vyšetrenie?
Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti má každý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom.
V prípade porušenia tejto povinnosti hrozí lekárovi či zdravotnému zariadeniu pokuta do 16 596 eur.
Pacient má právo odmietnuť vyšetrenie za prítomnosti iných pacientov. Mohlo by dôjsť k poskytnutiu údajov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu tretím osobám.
Ak pacient počas nemocničného pobytu poruší liečebnú disciplínu, ruší nočný pokoj, používa alkoholické nápoje, fajčí a podobne, môže nemocnica od neho žiadať časť úhrady za zdravotnú starostlivosť?
Nemocnica samotná nemá zákonnú možnosť požadovať od pacienta časť úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá vznikne z dôvodu porušenia liečebnej disciplíny pacienta.
Túto úhradu musí od pacienta žiadať zdravotná poisťovňa. Pacient, ktorý úmyselne zmarí, sťaží alebo ohrozí poskytnutie zdravotníckej služby alebo sa nepodrobí povinnému vyšetreniu, či liečeniu, sa dopustí priestupku, za ktorý mu hrozí pokuta až do 99 eur. Tento priestupok môžu prerokovať orgány hygienickej služby.
Koncom minulého roka, ako aj začiatkom tohto roka som navštívila so synom alergológa so žiadosťou o vyšetrenia. Odmietol ma s odôvodnením, že má veľa pacientov. Má na to právo?
Áno, ambulantný lekár má zo zákona o zdravotnej starostlivosti právo odmietnuť poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak by jej poskytovaním prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. Netýka sa to ale neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Lekár však nemôže odmietnuť pacienta, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa ambulantnej starostlivosti.
Chcela by som si zmeniť gynekologičku, no moja terajšia mi nechce vydať zdravotnú kartu (výpis). Ako dôvod uvádza, že kartu mi môže vydať najskôr šesť mesiacov od posledného vyšetrenia. Má nárok nevydať mi kartu?
Zmeniť lekára môžete tak, že písomne odstúpite od dohody s pôvodnou gynekologičkou. Platnosť a účinnosť dohody sa končí prvý deň kalendárneho mesiaca po doručení odstúpenia.
Alebo sa dohodnete na skončení dohody a uzavriete zmluvu s novým (buď tak, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti nadväzovalo, alebo pokojne aj s odstupom).
Pri výmene poskytovateľa je lekár povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému lekárovi.
Túto povinnosť má vo vzťahu k novému lekárovi, nie k pacientovi. V prípade, že lekár takto nepostupuje, hrozí mu pokuta až do výšky 9958 eur. Prevod zdravotnej dokumentácie prebieha cez zdravotný odbor vyššieho územného celku.
Keď lekár v Nitrianskom kraji vyčerpal limit z poisťovne a vypýtal si od pacienta poplatok, musel ho vrátiť. Aj toto riešia župy.
BRATISLAVA, NITRA, TRENČÍN, PREŠOV, KOŠICE. Vo všetkých ôsmich krajoch prevažujú sťažnosti pacientov na vyberanie rôznych neoprávnených poplatkov v ambulanciách lekárov. Počty sťažností sú však nízke.
V Prešovskom kraji za päť mesiacov tohto roku riešili 24 podaní. „Opodstatnené boli sťažnosti súvisiace s nakladaním so zdravotnou dokumentáciou,“ povedala hovorkyňa župy Veronika Fitzeková.
Lekárov, ktorí porušili zákon, písomne aj ústne upozornili na nutnosť dodržiavania zákona. Úrad Bratislavského samosprávneho kraja zasa prijal do konca mája 51 podaní, ďalších 18 podaní riešila poradňa pre občanov.
V Nitrianskom kraji prešetrovali tento rok aj odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. „Boli neopodstatnené, lebo lekári už mali vyčerpané finančné limity pridelené zdravotnou poisťovňou, alebo už mali vo svojej starostlivosti veľký počet pacientov,“ povedal lekár kraja Ľubomír Ševčík.
Nevhodná komunikácia
V každom kraji sa objavujú sťažnosti aj na neprimerané správanie lekárov a sestier. Takúto námietku napríklad v Nitrianskom kraji obsahuje asi jedna štvrtina sťažností. V Košickom kraji sa to týka približne 20 až 30 percent všetkých sťažností.
„Najčastejšie ich vyvolá nevhodne zvolená forma komunikácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s pacientom,“ povedala hovorkyňa Zuzana Bobríková.
V prešovskej župe sa vlani z celkového počtu 58 sťažností týkali porušenia etiky zdravotného pracovníka štyri. V Trenčianskom kraji evidujú podľa hovorkyne župy Vlasty Hencelovej minimum takýchto sťažností.
Poplatky sa aj vracajú
V Košickom kraji bolo vlani opodstatnených 16 podaní, čo je približne 12 percent zo všetkých evidovaných. Najčastejšie išlo o vyberania poplatkov za zdravotné výkony plne hradené z verejného poistenia.
V Nitrianskom kraji musel poskytovateľ vrátiť neoprávnene vyinkasovanú sumu poistencovi. Išlo napríklad o účtovanie poplatku za vyšetrenie z dôvodu vyčerpania limitu zo zdravotnej poisťovne, účtovanie poplatku za výpis zo zdravotnej dokumentácie pri zmene poskytovateľa či účtovanie poplatku za ošetrenie držiteľa preukazu Európskeho zdravotného poistenia a podobne.
Nevládni pacienti v nemocniciach sa na zdravotnú starostlivosť sťažujú zriedkavo, rovnako ako ich príbuzní.
BRATISLAVA. Príbuzní nevládneho pacienta hospitalizovaného v nemocnici sú vo veľkej miere tolerantní k nedostatkom na oddeleniach, kde leží ich blízky.
„Ak im niečo prekáža, tak je to nečistota na izbách. K týmto ťažkostiam sú však skôr solidárni pre nedostatok financií ako tolerantní,“ hovorí zdravotná sestra Ľubica Kočanová z Bratislavy.
Podľa Kočanovej ošetrovateľská starostlivosť o nesebestačného pacienta s mnohopočetnými diagnózami je nedostatočná pre celkový poddimenzovaný stav nášho zdravotníctva.
„Takíto pacienti trpia a sú poškodení pre nekvalitu v starostlivosti o ich biologické, psychické aj sociologické potreby,“ tvrdí zdravotná sestra.
Pod stav pacientov sa podpisuje nedostatočná výživa, preležaniny, pády, nedostatočná hygiena, infekcie, rozšírenie nemocničných nákaz, ktoré sú sprievodným javom na nemocničných oddeleniach.
„Nekvalita života nesebestačných pacientov, ktorí sa nevedia ubrániť, urýchľuje ich umieranie. Často v nedôstojných podmienkach,“ konštatuje Kočanová.
Príbuzní sa zvyknú sťažovať prevažne slovne u službukonajúcej sestry a lekára. Často nie sú v sťažnostiach dôslední, nepodajú ich písomne a adresne vedúcej sestre, primárovi oddelenia či riaditeľovi nemocnice.
„Neovládajú práva pacienta, sú si neistí vo svojej sťažnosti a hlavne sa boja. Majú strach, že ak neuspejú, kam dajú potom svojho nevládneho príbuzného,“ tvrdí Kočanová. A to je podľa nej hlavný dôvod pre upustenie od sťažností.
Za pravdu jej dáva aj ďalšia zdravotná sestra, ktorá však nechce byť menovaná.
