Nakupovanie po slovensky

Donedávna sa tvrdilo, že my Slováci pri nákupoch nepozeráme na peniaze, že sme, ako sa vraví, grandi. Ako ukázal najnovší výskum, kríza aj ľudí na Slovensku donútila pozerať sa viac na cenu ako na kvalitu.

Ako teda nakupujeme?

Výskumná agentúra TNS Slovakia nedávno uskutočnila veľký prieskum o životnom štýle na Slovensku. Jednou z oblastí, ktorej sa výskum venoval, bol aj postoj k peniazom a k nakupovaniu. Čo výskumníci zistili?

O peniazoch sa rozpráva viac

Už tri roky sa vo svete, ale aj u nás skloňuje slovo kríza. Iste, nie je taká „fotogenická“ ako celosvetová depresia v tridsiatych rokoch. Nenakupujeme na „žobračenky“, nie sme bezprostredne ohrození hladom. Napriek tomu ju slovenské domácnosti pocítili a šetria o čosi viac. „Slováci sú skôr šetrní a táto ich vlastnosť sa ešte zvýraznila vplyvom krízy,“ upozorňuje sociológ Vladislav Chaloupka.

V súlade s týmto faktom narástla aj dôležitosť peňazí. Podľa výskumu, ktorý agentúra robila už tretíkrát, sa dnes o peniazoch v domácnostiach rozpráva viac a vydávajú sa menej ochotne ako pred pár rokmi: „Každý sa zamyslí, či vydá nejaké to euro za zábavu alebo za tovar. To však neznamená, že po tých veciach netúžime, ale jednoducho cítime tlak utiahnuť si opasky.“

Peniaze sú dnes pre ľudí rozhodne dôležitejšie. Kríza je totiž vo svojich dôsledkoch veľmi reálna. Jej vplyvy najviac pocítili práve ti najchudobnejší. Obyvateľstvo sa uskromňuje a rozhodne nemá pocit, že by sa kríza už skončila. „Čakáme však na nejaký pozitívny signál, dúfame, že sa to obdobie pominie a očakávania do budúcnosti nie sú len negatívne,“ hovorí sociológ.

A ako sa Slováci pozerajú na zavedenie eura? Podľa Chaloupku trochu paradoxne. Na jednej strane vnímajú novú menu pozitívne aj skeptici, ktorí výrazne uprednostňujú domáce pred zahraničným, na druhej strane sa však všetci ľudia bez rozdielu pohľadu na svet zhodujú na tom, že po zavedení eura nastalo všeobecné zdraženie. V každom prípade, ľudia si zvykli a väčšine už počítanie v eurách nerobí žiadne problémy.

Akcia či značka?

Vtipy o dôchodcoch, ktorí sadnú ráno do autobusu, aby celý deň chodili po meste za tovarom v akcii, nie sú veľmi prehnané. A seniori v tom rozhodne nie sú sami. Zjednodušene povedané: Keď už Slováci nakupujú, hľadajú „výhodné“ ceny, snažia sa ušetriť, a to aj za cenu, že kúpia menej kvalitný tovar. Hľadanie najvýhodnejšej ceny je takpovediac národný šport.

Hlási sa k nemu deväť z desiatich dospelých. A často sme za nižšiu cenu ochotní zľaviť z nároku na kvalitu. Keď tenisky, tak Adidas, keď kabelku, tak Louis Vuitton. Obrázky mladých chlapcov a slečien z nákupných centier prezrádzajú, že pre niektorých ľudí je značka životne dôležitá.

Pri širšom pohľade to tak nevyzerá. „Postoj k značkovému tovaru je jedným z ukazovateľov, ktoré vykazujú veľké rozdiely medzi jednotlivými segmentmi životného štýlu a je ťažké urobiť jednoznačný záver,“ upozorňuje Vladislav Chaloupka.

Sú ľudia, pre ktorých je značkový tovar nevyhnutnosťou – či už preto, že potrebujú vytŕčať z davu, alebo naopak preto, že ho vnímajú ako kvalitnejší, a teda je pre nich rozumnou voľbou. V tomto prípade samozrejme záleží na samotnej značke, akým spôsobom potenciálnych zákazníkov oslovuje. Ale ani za značky nie sme ochotní vydať toľko peňazí ako pred niekoľkými rokmi.

Najmä pre najchudobnejších je najdôležitejším faktorom cena, prípadne je pre nich kľúčové, aby bol výrobok „slovenský“. „Zväčša ide o tých istých ľudí, ktorí vyhľadávajú nízke ceny a pre ktorých sú menej podstatné značky,“ pripomína sociológ. Práve „slovenskosť“ výrobku však môže byť aj spôsobom, ako takýmto ľuďom predať aj výrobok, ktorý nie je nevyhnutne úplne lacný.

Výskumníci sa často stretli s presvedčením ľudí, že kúpou takýchto výrobkov pomáhajú slovenskej ekonomike. Často ide len o ilúziu. Dnes si môžete kúpiť mliečny výrobok s írečitým názvom, ktorý vyrába zahraničná firma so šikovným marketingom. Nakoľko je takýto výrobok vlastne domáci?

obr_1.jpg

Niekedy to tak nevyzerá, ale Slováci sú skôr šetrní
a táto ich vlastnosť sa ešte zvýraznila vplyvom krízy

Strach zo splátok

Keď pred rokmi začali na Slovensku podnikať spoločnosti, ponúkajúce rýchlu pôžičku, ozvali sa hlasy, že Slováci sa neradi zadlžujú. Mentálne nastavenie bolo pri pôžičkách vždy skôr negatívne, ale vplyvom krízy sa ešte zhoršilo. Podľa výskumu zadlžovanie odmietajú aj ľudia, ktorí si pôžičky berú. Keď už si niekto peniaze požičia, je to hlavne z nutnosti.

Podobne je to aj s nákupom na splátky. Rozhodne platí, že ľudia sú zdržanlivejší ako pred krízou. Z nakupovania cez internet, naopak, strach nemáme. Kým v roku 2008 podľa prieskumu cez internet niekedy nakupovalo 23 percent Slovákov, dnes je to už 39 percent. Niekoho motivuje, že cez internet si môže kúpiť niečo, čo na Slovensku len tak nedostane, u iných je to skôr o lepšej cene ako v kamenných predajniach.

Reklama, neklam ma

Človek má základné potreby ako strechu nad hlavou, oblečenie či jedlo. Keby nám však stačili len tie najnutnejšie veci, väčšina výrobkov a výrobcov by stratila svoje opodstatnenie. Čo vlastne človeka presvedčí, aby si kúpil aj niečo, čo vôbec nepotrebuje? Je to len reklama? „Väčšina ľudí tvrdí, že ich reklama neovplyvňuje. Ale to je sebaklam.

Začnite sa ich pýtať na veci, ktoré kupujú, a o chvíľku zistíte, že majú svoje obľúbené značky a výrobky. Ako dôvod, pre ktorý si ich kupujú, budú veľmi často uvádzať práve argumenty z reklám,“ hovorí Vladislav Chaloupka. Každý z nás si svoje rozhodnutia racionalizuje a nie je ochotný pripustiť, že by niečo robil len preto, že mu to povedia v televízii.

Ak napríklad výrobca piva zistí, že na trhu je dopyt po značke so silnou a výraznou chuťou, je pravdepodobné, že ak také pivo predstaví v reklame, vytvorí oň veľký záujem. Ale keby sa následne ukázalo, že nápoj silnú a výraznú chuť nemá, nezachránila by ho ani každodenná reklama v hlavnom vysielacom čase.

My sme reklama

Ešte nikdy nebolo na Slovensku viac reklamy ako v posledných rokoch. Má to svoje dôvody. Výskum TNS ukazuje, že pozerať televíziu je dnes zaujímavejší spôsob trávenia voľného času ako pred niekoľkými rokmi. Podpísala sa na tom aj kríza, pretože je lacnejšie sedieť doma pri televízore, ako sa zabávať vonku, v kine či v bare. Dôsledok?

„Keď meriame úspešnosť reklamných kampaní, ľudia nám často rozprávajú dej šotov do najmenších detailov,“ upozorňuje Chaloupka. Čoraz častejšie však reklamu pomáhajú šíriť aj sami potenciálni zákazníci. Zábavné reklamné šoty šírime na facebooku a pomáhame hláškam ako

„Díky, Broňa“ zľudovieť. Reklamou dnes už nie sú len polminútové šoty v televízii, ale valí sa na nás zovšadiaľ. „Internet a špeciálne sociálne siete otvárajú nové možnosti, kde možno zákazníka priamo vtiahnuť do procesu marketingovej komunikácie,“ uzatvára sociológ.

Pozitíva krízy

Kríza neznamená, že by sme si zrazu odopierali všetky radosti života. Naučila však ľudí vážiť si zarobené peniaze o niečo viac ako v minulosti. Na niečo je to aj dobré. Obyvateľstvo sa napríklad ešte dlho nebude bezhlavo zadlžovať. A možno aj firmy pochopia, že keď žijú z peňazí svojich zákazníkov, musia im svoje výrobky a služby prispôsobiť ešte viac.

obr_2.jpg

Keď nakupujeme, hľadáme skôr výhodné ceny a snažíme sa
ušetriť, a to aj za cenu, že kúpime menej kvalitný tovar


Maveni

Reklama nie je všemocná, ľudia často dajú pri výbere produktu alebo služby najmä na odporúčania svojich blízkych, ktorí sa vyznajú v akciách na tovary či vo vlastnostiach nových výrobkov. Takýmto ľuďom sa hovorí maveni. Slovo maven pochádza z jidiš a označuje človeka, ktorý zhromažďuje znalosti.

Ako vo svojej knihe Bod zlomu píše americký novinár Malcolm Gladwell: Keďže trhy závisia od informácií, potom musia byť najdôležitejší ľudia, ktorí ich majú najviac. Maveni nie sú pasívnymi zberateľmi informácií. Nielenže sú posadnutí tým, ako a kde najvýhodnejšie kúpiť trebárs kávu. Najdôležitejšie u nich je, že keď niečo výhodné objavia, radi sa o túto informáciu podelia.

Pamätáte sa na človeka, ktorý mal ako prvý vo vašom okolí iPhone? Je veľmi pravdepodobné, že práve tento človek vám začal vysvetľovať všetky výhody tohto prístroja, porovnával ho s inými a dokonca poradil, či je lepšie dať si ho poslať z Ameriky, alebo si ho kúpiť tu. Takýto človek má na trhu úlohu pomocníka. Maven sprostredkúva ostatným kontakty s trhom, o ktorom má dôverné informácie. Nekladie si za cieľ presvedčiť vás za každú cenu, ale skôr pomáhať v orientácii.

Gladwell uvádza, že maveni majú schopnosť roznietiť ústnym podaním epidémiu záujmu o nejaký výrobok. Ako príklad v knihe uvádza nemoderné semišové poltopánky s divným názvom Hush Puppies. Kým v prvej polovici deväťdesiatych rokov o ne takmer nikto nezavadil, o pár rokov boli v Amerike hitom. Gladwell tvrdí, že nešlo o zámerne vytvorený módny trend, ale dôsledok práce mavenov, ktorí o neznámej značke rozprávali ďalším, až sa o nej dozvedel každý.

Lacné nepomáha

Pred dvomi rokmi vyšla v českom preklade kniha behaviorálneho ekonóma Dana Arielyho Jak drahé je zdarma. Ariely v nej opisuje, ako nás pri rozhodovaní ovplyvňuje množstvo skrytých, iracionálnych faktorov – od rozbúrených emócií cez spoločenské zvyklosti a predsudky až po rafinované marketingové triky. Ariely píše:

„Pohovka za 4000 dolárov bude asi pohodlnejšia ako pohovka za 400... Pečená kačica v luxusnej reštaurácii (19,95 dolára) bude zrejme chutiť lepšie ako kačacie prsia z Wongovho stánku (9,95 dolára). Bude to však fungovať aj s liekmi a exaktne meraným postupom liečenia?“ Podľa Arielyho cena lieku ovplyvňuje aj naše pocity.

Ako príklad uvádza pokus s fiktívnym liekom Veladon RX. Pokusným osobám dali výskumníci najskôr prečítať letáčik, na ktorom bolo napísané, že liek tlmí bolesť a jedna dávka stojí dva a pol dolára. Neskôr im uštedrili zopár elektrických šokov. Po tom, ako pokusným osobám podali liek a ďalšie elektrické šoky, ich pocity boli iné.

Veladon RX spôsobil, že bolesť je slabšia. Veladon RX bolo obyčajné placebo. Výskumníci sa však rozhodli zmeniť cenu lieku. Na novej brožúrke, ktorú dostala iná skupina pokusných osôb, už bola cena 10 centov za dávku. Na prekvapenie sa zážitky „pacientov“ po podaní lacnejšieho lieku zmenili. Kým drahší liek utlmil bolesť takmer u každého, lacnejší fungoval len u polovice pokusných osôb.

Podľa Arielyho to znamená, že cena hrá pri liekoch svoju úlohu. „Za väčší efekt sa, skrátka, platí.“ Ekonóm z mnohých podobných pokusov vyvodzuje, že zľavy či výpredaje pôsobia na naše iracionálne inštinkty. Tvrdí však, že sa proti tomu dá brániť: „Pragmaticky zvážte pomer cena/výkon a rozhodnite sa podľa neho. Tým sa dostanete z pasce inštinktov a podvedomia.“ Kiež by to bolo také ľahké...

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 692
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 791
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 716
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 294
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 834
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 499
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 495
  8. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 177
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 2 944
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 466

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

KOŠICE KORZÁR

Vincent Lukáč nesúhlasí s vyvesením jeho dresu v Steel Aréne

Vedenie rozhodnutie prekvapilo.

Neprehliadnite tiež

Fico vyzval na trhanie faktúr a počet neplatičov vzrástol

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokončuje rozhodovanie o nových cenách elektriny. Budú platiť spätne od januára.

Fico o VšZP: Nebudeme tolerovať zajacoviny, tvrdo zakročím

Premiér tiež odsúdil popieranie holokaustu a z nárastu preferencií extrémistov obvinil médiá.

Brexit možno prinúti univerzitu v Oxforde otvoriť si novú základňu

Francúzsko už predložilo univerzite v Oxforde lákavú ponuku.

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop