Šéf Gazpromu Alexej Miller uviedol, že zhruba 20 miliárd m3 plynu určených pre Európu presmeruje spoločnosť do plynovodu Severný prúd.
MOSKVA. Pre krajinu by to znamenalo obrovské straty príjmov.
Rusko dodáva do Európy približne štvrtinu z jej ročných potrieb v oblasti zemného plynu, z toho 80 % suroviny prichádza do Európy cez ukrajinské siete. Zvyšok sa dováža cez plynovod prechádzajúci Bieloruskom.
Rusko pôvodne ubezpečovalo Ukrajinu, že Severný prúd nezasiahne do jej objemu tranzitu. Ten minulý rok dosiahol 95,4 miliardy kubických metrov (m3), čo pre ukrajinský Naftogaz predstavovalo zisk 1,3 miliardy USD (911,32 milióna eur).
Stratia miliardy kubíkov
Tento týždeň sa však ukázalo, že obidva projekty, teda Severný prúd, ktorého prvá vetva by sa mala uviesť do prevádzky koncom tohto roka, ako aj Južný prúd, môžu Ukrajine ubrať veľmi veľkú časť z jej terajšieho množstva plynu smerovaného do strednej a západnej Európy.
Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller na rusko-európskej schôdzke o plyne v Bruseli uviedol, že zhruba 20 miliárd m3 plynu určených pre Európu presmeruje spoločnosť do plynovodu Severný prúd vedúci popod Baltské more do Nemecka. Neskôr spresnil, že toto číslo predstavuje približne 20 % z celkového objemu plynu, ktorý Ukrajina transportovala do Európy minulý rok.
Medzitým Gazprom prezentoval aj projekt Južný prúd smerujúci popod Čierne more. Ten ukázal, že plynovod, ktorého kapacita sa odhaduje na 63 miliárd m3 ročne, by z dvoch tretín mal naplniť plyn, ktorým Rusko už teraz plní svoje záväzky voči európskym odberateľom. To znamená, že ho bude musieť stiahnuť zo sietí prechádzajúcich Ukrajinou alebo Bieloruskom alebo z oboch.
Ruský plyn ostane
"Len po uvedení Severného prúdu do prevádzky môže Ukrajine okolo roku 2015 ostať na tranzit zhruba 50, maximálne 55 miliárd m3 plynu. A ak sa spustí aj Južný prúd, neostane jej takmer nič. Ukrajina aj Bielorusko budú zápasiť o veľmi malý objem plynu, ktorý im na prepravu zostane," povedal ruský analytik Michail Korčemkin z centra East European Gas Analysis.
Výkonný riaditeľ konzorcia Južný prúd Marcel Kramer to odmieta a tvrdí, že aj po spustení obidvoch projektov bude podiel Ukrajiny na preprave ruského plynu do Európy dostatočný. V skutočnosti však nepriamo dal za pravdu Korčemkinovi, keď v úsilí upokojiť Európu, ktorá sa obáva zvýšenia závislosti od dovozu ruského plynu, uviedol, že iba tretina kapacity Južného prúdu bude určená pre dodatočný ruský plyn.
Z dvoch tretín by mal plynovod prepravovať surovinu, ktorú už dnes Rusko do Európy vyváža. To však automaticky vyvolalo otázky, odkiaľ si tento objem (odhadom 42 miliárd m3) Rusi do Južného prúdu stiahnu.
