BRATISLAVA. Štúdia audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath ukázala, že hrubá mzda v Rakúsku je štyrikrát vyššia ako na Slovensku.
Štúdia skúmala aj najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy.
Kým priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili až 3030 eur, čiže približne 4-krát viac. České zárobky boli oproti Slovensku vyššie o 19 %, poľské o 4 %, na druhej strane Maďari zarobili o takmer 5 % menej.
Oveľa lepšie sú na tom Slovinci, ktorých hrubá mzda je takmer dvojnásobne vyššia ako na Slovensku. Najnižšiu hrubú mzdu má Bulharsko, kde dosahuje len 328 eur, čiže asi 43 % slovenského priemeru.
Z ostatných krajín je na tom najlepšie opäť Slovinsko s čistými príjmami vyššími o takmer 400 eur mesačne, čo tvorí príjem vyšší o 63 %, nasleduje Česko a Chorvátsko, kde obyvatelia dostávajú v čistom o 18 % viac ako na Slovensku.
Priepastné rozdiely v mzdách v porovnaní s Rakúskom mierne znižuje porovnanie čistých miezd na základe parity kúpnej sily obyvateľstva. Minulý rok dosiahla čistá mzda na základe parity kúpnej sily Slovákov 49 % úrovne v Rakúsku.
Odvodové zaťaženie 21,3 % na Slovensku patrí k priemerným a je porovnateľné s Českom a Poľskom, kde dosahuje 22,2, resp. 24,3 %. V Rakúsku vrátane nižšieho zdanenia trinásteho a štrnásteho platu je podstatne vyššie a predstavuje 33,9 %. Ešte vyššie odvody musia platiť Maďari a Slovinci 34,5 a 35,3 %.
Celkové zaťaženie práce je z desiatky sledovaných krajín najvyššie v Maďarsku, kde sa pohybuje až na úrovni 51,8 %. To znamená, že zamestnanci dostávajú v čistom ani nie polovicu zo sumy, ktorú na ich mzdy vynakladajú zamestnávatelia. S výnimkou Rakúska, kde dosahuje 49,5 %, sú na tom ostatné krajiny lepšie.
Na Slovensku dosahuje 40,8 %, pričom za posledných desať rokov sa takmer nezmenilo. Najnižšie celkové zaťaženie práce má Bulharsko, kde sa pohybuje na úrovni 34,4 %.
Podiel odvodov sociálneho poistenia na celkovom daňovom zaťažení bol v roku 2009 najvyšší na Slovensku a v Českej republike, kde dosiahol približne 44 %. Daň z majetku v tejto súvislosti nezohráva v žiadnej z analyzovaných krajín významnejšiu úlohu. Štúdia však upozorňuje na to, že početné reformy systémov daní a sociálneho poistenia na Slovensku, Česku a Maďarsku povedú k zmenám v daňovom zaťažení práce v týchto krajinách. Tieto systémy sú preto omnoho nestabilnejšie, ako je tomu napríklad v Rakúsku.
