Slovenskej bryndzi vraj hrozí, že bude okrajovým tovarom

Slovenská bryndza, ktorá je zaregistrovaná ako chránené zemepisné označenie v zmysle nariadenie Európskej komisie, sa môže čoskoro dostať na okraj spotrebiteľského záujmu.

ZVOLENSKÁ SLATINA. TASR to povedal konateľ najväčšej slovenskej bryndziarne, Bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine Sven Harman.

"Minister pôdohospodárstva chce totiž úplne vypustiť z Potravinového kódexu SR pojem bryndza a umožniť tak, aby pod týmto názvom mohli aj slovenskí výrobcovia predávať výrobky s minimálnym obsahom ovčieho mlieka," uviedol. Percentuálny podiel ovčieho mlieka by mal byť vyznačený na obale. "A kto z domácich výrobcov bude chcieť robiť ozajstnú bryndzu s podielom ovčiny minimálne 50% môže ju nazývať Slovenská bryndza," dodal.

Konateľ najväčšej slovenskej bryndziarne sa však obáva, že vzhľadom na ekonomickú situáciu obyvateľstva a orientáciu na akciové výrobky bude drahšia Slovenská bryndza vytlačená lacnejšími náhradami. "Následne bude väčšina výrobcov nútená zlacniť výrobky, teda bryndzu a Slovenská bryndza sa dostane na okraj spotrebiteľského záujmu," upozornil.

V tom okamihu podľa neho nastane prebytok ovčej suroviny a v prvom kroku padne jej cena, čo postihne stovky farmárov a v ďalšom kroku veľkí spracovatelia prehodnotia množstvá potrebnej ovčej suroviny a následne budú nútení vypovedať kúpne zmluvy s farmármi.

V Potravinovom kódexe SR, ktorý okrem iného upravuje mlieko a výrobky z mlieka, je bryndza zadefinovaná ako výrobok kde podiel ovčieho hrudkového syra po prepočte na sušinu musí byť viac ako 50 % hmotnosti, sušina aspoň 44 % hmotnosti a tuk v sušine aspoň 38 % hmotnosti. Slovenská bryndza v zmysle nariadenia Európskej komisie a bryndza v zmysle Potravinového kódexu SR sú pritom svojím predpísaným zložením zhodné.

Kompetentné dozorujúce orgány však podľa Harmana uplatňujú svoj mylný výklad paragrafov Potravinového kódexu SR. "Podľa ich výkladu môžu pokutovať len slovenských výrobcov, ktorí nedodržia predpísaný minimálny podiel ovčej zložky v bryndze," uviedol.

V praxi to znamená, že hocikto v zahraničí môže vyrobiť napríklad kravský tvaroh s jedným percentom podielu ovčieho syra a nazvať ho bryndza. Na trhu je potom tento výrobok bezkonkurenčný hlavne cenou a je veľmi zaujímavý pre veľké obchodné reťazce. V súčasnosti sú preto slovenskí výrobcovia nútení prispôsobovať svoje ceny importovanej bryndze. Liter kravského mlieka totiž spracovatelia kupujú za asi 0,31 eura, ale liter ovčieho za približne 0,85 eura. Čím menej ovčieho podielu obsahuje výrobok, tým je zaujímavejší pre predajcu.

A aký je právny problém ? Smernica 2000/13/ES Európskeho parlamentu a rady z 20. marca 2000 v článku 5(1) písmeno c umožňuje členskému štátu zakázať použitie určitého predajného názvu pre marketing potraviny na svojom území, ak je táto potravina, pokiaľ ide o jej zloženie alebo výrobu tak odlišná od potraviny známej pod týmto názvom, že by spotrebiteľ mohol byť uvedený do omylu. Za uplatňovanie tohto ustanovenia sú zodpovedné národné orgány.

"Alarmujúce a veľmi smutné je to, že doslovné znenie uvedenej smernice bolo v plnom znení implementované do Potravinového kódexu SR," hovorí Harman. "Súčasný stav v praxi je taký, že dochádza k hrubej deformácii podnikateľského prostredia, keď s tichým súhlasom a priamym konaním štátnych inštitúcií sú postihovaní domáci výrobcovia a spracovatelia, kým zahraniční a prípadne domáci importéri nie," pripomína a zároveň kladie otázku či v prípade ak sa uplatnia všetky tieto kroky ministerstva, bude bryndza ešte bryndzou.

"Viacerí slovenskí výrobcovia v poslednom období deklarovali potrebu ochrany slova bryndza, no faktom ostáva, že bryndzu nepoznáme len na Slovensku, ale je typická aj pre ďalšie európske krajiny, napríklad Česko, Poľsko a Rumunsko. Požiadavka zaregistrovať produkt bryndza výhradne pre Slovenskú republiku je v rámci voľného trhu Európskej únie nerealizovateľná," reagoval na výhrady konateľa zvolenskoslatinskej bryndziarne hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV) SR Juraj Kadáš.

Ako pokračoval, začiatkom apríla pozvali na pôdu ministerstva všetkých 42 producentov bryndze na Slovensku, ktorí sa mali možnosť vyjadriť k pripravovaným zmenám v Potravinovom kódexe. "Väčšina z prítomných hlasovaním vyjadrila súhlas s pripravovanými zmenami," uviedol hovorca.

Ďalšie rokovanie so zástupcami Zväzu chovateľov oviec a kôz o budúcnosti výroby bryndze na Slovensku sa uskutočnilo 6. mája a obe strany prisľúbili, že budú postupovať konštruktívne a intenzívne hľadať riešenie.

Po minulotýždňovom stretnutí ministra Zsolta Simona s producentmi bryndze sa prevažná väčšina prítomných v ďalšom hlasovaní zhodla na spoločnom postupe, ktorý ministerstvo navrhuje. "Každý výrobca na Slovensku by mal produkovať Slovenskú bryndzu, teda bryndzu s minimálne 50-percentným podielom ovčej hrudky, ktorá je od roku 2008 chráneným zemepisným označením. Táto zmena sa zapracuje aj do Potravinového kódexu presne v duchu európskej legislatívy," uviedol ďalej Kadáš. Ministerstvo na rokovanie opäť pozvalo všetkých 42 bryndziarov, zúčastnilo sa 25 výrobcov.

Podľa Kadáša minister jednoznačne zastáva názor, aby každý domáci producent produkoval výhradne Slovenskú bryndzu, pretože je na ňu slovenský spotrebiteľ zvyknutý. "Najväčšou prekážkou pri zachovaní kvality bryndze na Slovensku nie je ministerstvo, ale tlak obchodných reťazcov na znižovanie cien," podotkol. Kvalitná bryndza s vysokým obsahom ovčej hrudky je totiž drahšia, preto obchody často uprednostňujú bryndzu, ktorá v niektorých prípadoch ovčiu hrudku ani neobsahuje.

Ministerstvo podľa hovorcu intenzívne pracuje na mechanizme, ktorý hlavne pre malých producentov bryndze zabezpečí, aby bol proces certifikácie Slovenskej bryndze jednoduchší a menej nákladný.

Do budúcnosti plánuje v spolupráci s bryndziarmi program osvety a propagácie Slovenskej bryndze, aby sa postupne čoraz výraznejšie dostávala do povedomia domácich spotrebiteľov. Cieľom je dosiahnuť stav, že domáci spotrebiteľ bude v budúcnosti kupovať len Slovenskú bryndzu.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 075
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 897
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 531
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 699
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 427
  6. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 417
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 4 979
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 969
  9. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 525
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 358

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

EKONOMIKA

Brusel má pochybnosti o pomoci pre Jaguar, začal vyšetrovanie

Druhá Ficova vláda odklepla stimuly 125 miliónov.

Neprehliadnite tiež

Akcionári Prima banky a Sberbank schválili zámer zlúčenia bánk, Sberbank zanikne v lete

Sberbank v posledných rokoch stagnuje, má nedostatočne efektívne vnútorné procesy a nízky počet klientov.

Brazílski baníci našli obrovský smaragd, váži 360 kíl

Na vyslobodenie kameňa vysokého 1,3 metra zo zeme bola potrebná ťažká technika.

Vo finančnej gramotnosti sú slovenskí žiaci pod priemerom krajín OECD

V porovnaní s testovaním z roku 2012 slovenskí žiaci zaznamenali významný pokles výkonu.

Brusel má pochybnosti o pomoci pre Jaguar, začal vyšetrovanie

Druhá vláda Roberta Fica odklepla stimuly pre závod automobilky pri Nitre vo výške 125 miliónov eur.