Bratislava 28.júna (TASR) - Odstúpenie od preferovania veľkých fariem, zavedenie tvrdších rozpočtových obmedzení nasmerovaných na zabezpečenie "prežitia najschopnejších" a urýchlené dokončenie identifikácie vlastníckych vzťahov k pozemkom s nadväzným naštartovaním obchodovania s pôdou by mali byť podľa expertov Svetovej banky (SB) pre Slovensko kľúčovými cieľmi predvstupového procesu do Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva.
Terajší balík štátnych podpôr vkladaný Slovenskom do tohto odvetvia je dosť rozporuplný a očividne spôsobuje vznik deformácií a spomalenie reštrukturalizácie. "Navyše rezortné ministerstvo síce oficiálne tvrdí, že terajšie dotačné mechanizmy sa postupne približujú k nástrojom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Viaceré slovenské nástroje sú od nej ale naopak vzdialené a bude ich treba upraviť. Základy terajšieho systému vládnych intervencií pochádzajú ešte z rokov 1991 až 1992, kedy bolo hlavným zámerom ochraňovať poľnohospodárov počas transformácie," uvádza sa ďalej v odbornej štúdii skupiny odborníkov SB pod vedením poradcu jej prezidenta pre stratégie a politiky vidieckeho rozvoja Csabu Csakiho.
Správa upozorňuje aj na znevýhodňovanie malých fariem v slovenskom dotačnom systéme, pretože získanie väčšiny platieb je podmienené určitým minimálnym rozsahom výrobných činnosti. Jednotlivo hospodáriaci roľníci ale dosajú vyššiu rentabilitu i ziskovosť. Súkromné farmy v SR obhospodarujú síce len 7 % pôd, ale produkujú až 30 % výstupov agrovýroby.
"Manažmenty tradičných družstiev sa na Slovensku aj cez účinnejšiu politickú reprezentáciu zrejme ocitli v lepšej situácii ako v ostatných stredoeurópskych krajinách. Aplikovala sa pri nich stratégia prežitia cez priaznivé dotačné podmienky, či oneskorovanie platieb a vytváranie nedobytných úverov," konštatujú experti SB s tým, že v SR tak prežívajú naďalej aj chronicky stratové firmy.
Nedostatočná reštrukturalizácia väčších fariem je ale podľa expertov SB ovplyvnená aj extrémnou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy a pomalosťou vysporiadavania vlastníckych vzťahov k pozemkom. Štvrtina poľnohospodárskych pôd je ešte stále pod kontrolou štátu, čo je aj v postkomunistickej strednej Európe unikátom. "Na Slovensku sa stále nerozvinul trh s pôdou a hlavnou formou transakcií s pôdou je iba prenájom. Prevládajú tu veľké farmy, ktorú pôdu nevlastnia, ale ju prevádzkujú," uvádza sa v správe.
* iha fra