BRATISLAVA.
Voči ESM však existuje lepšia alternatíva, ktorou je reštrukturalizácia dlhov zadlžených krajín. Tvrdí to prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.
Ako povedal pre TASR, kľúčový je stav verejných financií niektorých krajín, ktorý sa nezlepšuje, pretože prijaté úsporné opatrenia sa ukázali ako nedostatočné.
ESM, v protiklade k deklarovaným cieľom, tak môže destabilizovať finančnú situáciu niektorých krajín, pretože predpokladá ich finančnú spoluúčasť na hotovostnom vklade v celkovej výške 80 mld. eur v podobe kapitálu novej inštitúcie a spoluúčasť na ďalších 620 mld. eur vo forme záruk a kapitálu splatného na požiadanie.
Len v prípade Slovenska to znamená finančný záväzok vo výške takmer 660 miliónov eur v hotovosti a cca 5,8 mld. eur v zárukách a v kapitále na požiadanie, zdôrazňuje Oravec.
"Pre zainteresované krajiny, vrátane Slovenska to znamená, že v čase, keď hľadajú každé euro na úsporách, zvýšia sa verejné výdavky, čo zasa v budúcnosti prinesie vyššie daňové zaťaženie a nižší ekonomický rast, teda presný opak toho, čo by sme všetci potrebovali," pripomína prezident ZPS a dodáva, že "z tohto pohľadu by celková cena, ktorú by sme všetci za ESM zaplatili, bola príliš vysoká".
Grecký minister financií: Reštrukturalizácia dlhu by bola chyba
Reštrukturalizácia obrovského gréckeho dlhu by bola "veľkou chybou", ktorá by zabránila krajine vrátiť sa na dlhopisové trhy v najbližších 10 až 15 rokoch, tvrdí minister financií Jorgos Papakonstantinu.
Papakonstantinu v rozhovore pre štátnu televíziu NET uviedol, že odpísanie časti hodnoty dlhopisov gréckej vlády by nevyriešilo finančné problémy krajiny. Atény zatiaľ pokrývajú svoje účty s pomocou záchranného úveru v celkovej hodnote 110 miliárd eur.
Úverový program sa však skončí v polovici roka 2013, pričom krajina zostáva pod vysokým tlakom trhov, keďže ekonomika sa nachádza v recesii a verejný dlh tento rok prekoná 150 % HDP.
Výnosy 10-ročných štátnych gréckych dlhopisov sa nachádzajú v súčasnosti na úrovni okolo 16 %. Pre porovnanie výnos referenčných nemeckých dlhopisov, takzvaných Bundov, sa pohybuje okolo 3,25 %.
"Reštrukturalizácia, zníženie hodnoty dlhopisov, by bola veľkou chybou. Priniesla by veľké náklady a žiadne výhody a nedovolila by nám vrátiť sa na trhy 10 až 15 rokov," uviedol Papakonstantinu.
Grécko by sa malo na budúci rok vrátiť na dlhopisové trhy
Inšpektori Európskej únie a Medzinárodného menového fondu dnes začali v Aténach pravidelné štvrťročné hodnotenie implementácie gréckeho úsporného programu, ktorého plnenie je súčasťou podmienok záchranného úveru.
Grécko by sa malo na budúci rok vrátiť na dlhopisové trhy. Papakonstantinu v pondelok (2.5.) hovoril o ďalšom predĺžení splatnosti záchranného úveru, čo by krajine pomohlo vyhnúť sa reštrukturalizácii.
EÚ a MMF už raz vylepšili podmienky splácania úveru, keď predĺžili jeho splatnosť z 3 na 7,5 roka a znížili úrok o jeden percentuálny bod na približne 4 %.
Informovala o tom agentúra AP.
Miklošova reakcia
V krajinách, ktorých problémy s refinancovaním dlhu sú dlhodobejšieho charakteru, by bolo na mieste zvažovať reštrukturalizáciu dlhu. Konštatoval to na utorňajšej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš.
"Som presvedčený, že treba rozlišovať, či ide o problém solventnosti, alebo problém likvidity. Teda či je to len problém dočasného obmedzenia prístupu k zdrojom, alebo je ten problém hlbší. Ak sú tie problémy hlbšie, tak je potom legitímne diskutovať o tom, či nehľadať cestu k reštrukturalizácii dlhu," povedal.
Reagoval tak na otázku, či by podporil predĺženie splatnosti gréckeho dlhu, ktorú ako možnosť naznačil v rozhovore pre francúzsky denník Liberation grécky minister financií George Papaconstantinou.
Či však Grécko považuje za krajinu, ktorej problém s financovaním dlhu je hlbší, nekonkretizoval.