BRATISLAVA.
Minister financií Ivan Mikloš by mal kabinetu predložiť návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014, ako aj národný program reforiem SR a program stability SR na roky 2011 až 2014.
Deficit slovenských verejných financií by mal podľa týchto materiálov klesnúť pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013. Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných takmer 8 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP.
Národný program reforiem sa príliš nepozdáva samosprávam. Tie poslali na ministerstvo financií niekoľko desiatok zásadných pripomienok, z ktorých rezort nie všetky akceptoval. Z významnej časti sa pritom týkali najmä zámerov v oblasti znižovania schodku verejných financií a reformy fiškálnej politiky.
Rezort financií totiž ako jeden z dôvodov vysokých schodkov verejných financií v minulosti uvádza expanzívnu fiškálnu politiku samospráv. Tie však oponujú a tvrdia, že za všetko môže presúvanie kompetencií zo štátu na mestá, obce a územné celky.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tak počet kompetencií a úloh samospráv zvýšil od roku 2005 až o polovicu. "Drvivá väčšina nových kompetencií a úloh obcí bola na obce presunutá len s konštatovaním, že nové kompetencie budú obce financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatuje združenie.
Ďalšími materiálmi z rezortu financií, o ktorých má rokovať vláda, sú koncepcie boja proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty, spotrebných daniach a v oblasti dane z práce. Priestor pre daňové úniky pri spotrebných daniach, dani z pridanej hodnoty (DPH), či pre úniky pri platení odvodov a dane z príjmov, by sa mal podľa týchto materiálov postupne zmenšovať.
Ministerstvo financií chce do konca tohto roka prijať opatrenia, ktoré by mali pomôcť eliminovať možnosti daňových podvodov. Jednou z oblastí, na ktorú sa chce ministerstvo sústrediť, sú spotrebné dane. Tie tvoria významnú a relatívne stabilnú časť príjmov štátneho rozpočtu.
Výnos z tejto dane predstavoval v minulom roku viac ako 1,9 mld. eur. Prax však podľa rezortu ukazuje potrebu zlepšovať súčasný stav a to tak, aby sa eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov. Rezort preto navrhuje napríklad zmeny v označovaní spotrebiteľských balení liehu a cigariet.
Tie by sa mali týkať úpravy podmienok tlače a výdaja kontrolných známok, či zlepšenia ich ochranných prvkov.
Šéf rezortu hospodárstva Juraj Miškov by mal ostatných členov vlády oboznámiť s návrhom na novelizáciu zákona o investičnej pomoci. Štát by mal v budúcnosti podporiť investičné zámery domácich či zahraničných firiem najmä poskytnutím daňových úľav.
Ministerstvo hospodárstva SR navrhuje predĺžiť nárok na daňovú úľavu pre príjemcov investičnej pomoci z obdobia piatich rokov na desať rokov. "Zároveň navrhujeme ponechať povinnosť odpočtu daňovej straty počas obdobia uplatňovania daňovej úľavy," dodal rezort hospodárstva.
Štát podľa rezortu hospodárstva poskytne dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného, či nehmotného majetku iba vo výnimočných prípadoch, pre projekty strategického významu. Ministerstvo chce rozšíriť poskytovanie stimulov aj pre malé a stredné podniky.
V novele zákona o investičnej pomoci preto navrhuje zníženie minimálnej výšky investície o polovicu.
Súčasťou stredajšieho rokovania vlády má byť aj návrh novely zákona o nelegálnej práci. Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania majú od polovice júla tohto roka namiesto Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR a jednotlivých úradov práce vykonávať len inšpektoráty práce.
Prejednávanie priestupkov pri práci "načierno" má tiež prejsť len do pôsobnosti inšpektorátov práce. Kontroly nelegálneho zamestnávania v prípade štátnych príslušníkov krajín mimo Európskej únie by sa mali od polovice júla tohto roka vykonávať najmä v tých odvetviach hospodárskej činnosti, v ktorých sa nelegálne zamestnávanie týchto osôb vyskytuje najčastejšie.