BRATISLAVA. Keby každá z 12-tisíc fyzických osôb a firiem, ktoré majú najmenej 20 zamestnancov, zamestnávala toľko zdravotne postihnutých, ako by mala, takíto ľudia by si mohli vyberať z desiatok tisíc pracovných príležitostí. Mnohí zamestnávatelia sa však radšej z tejto povinnosti vykúpia.
Najmä pre veľké firmy je jednoduchšie zaplatiť, ako vytvoriť podmienky pre ľudí s telesným či mentálnym postihnutím.
Chodí na dve hodiny
„Mal som osobnú skúsenosť, že hendikepovaní ľudia si oveľa ťažšie nájdu prácu,“ hovorí mentálne postihnutý Zoltán Szárka.
Pred niekoľkými týždňami nastúpil na dve hodiny týždenne do spoločnosti Bausch&Lomb, ktorá distribuuje kontaktné šošovky. „Konečne sa aj ja môžem zaradiť do normálneho pracovného procesu a cítiť sa plnohodnotný.“
Úrady práce evidujú vyše 11-tisíc nezamestnaných so zdravotným postihnutím. Keďže ide o ľudí znevýhodnených na trhu práce, štát ponúka rôzne príspevky na ich prácu, napríklad na zriadenie chránenej dielne.
Takéto pracoviská sa napriek tomu rozvíjajú skôr z iniciatívy občianskych združení ako súkromného sektora.
Najväčším firmám sa to nehodí
Do istej miery je to dané odvetvovou štruktúrou slovenskej ekonomiky. Najväčšími zamestnávateľmi sú automobilky, strojárske a elektrotechnické závody. Na základe počtu zamestnancov by museli mať desiatky, možno aj dve, tri stovky zdravotne postihnutých pracovníkov, a to si vzhľadom na povahu svojej činnosti netrúfajú.
Povinnosť zamestnávať takýchto ľudí si často plnia zadaním zákazky – niečo si objednajú v chránenej dielni.
„Ide napríklad o ochranné a pracovné pomôcky, pracovné odevy, propagačné či reklamné materiály a podobne,“ píše Dušan Dvořák zo žilinskej automobilky Kia Motors Slovakia.
Všetko po starom
Či si firma plní povinnosti, preukazuje do 31. marca Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Údaje za minulý rok ešte nie sú známe. Neočakáva sa však, že oproti roku 2009 dôjde k podstatnej zmene.
V roku 2009 sa to týkalo 12 506 zamestnávateľov.
V najväčšej miere si povinnosť plnili zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím, tvrdí Danica Lehocká, hovorkyňa ústredia. „Zamestnávatelia v menšej miere využívali alternatívne spôsoby plnenia.“
Lehocká predpokladá, že tento rok to bude obdobné, aj keď je to len odhad.
1. Kto má najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, a to toľko, aby tvorili 3,2 percenta celkového stavu.
2. Túto povinnosť môže splniť, aj keď si niečo objedná v chránenej dielni alebo od živnostníka so zdravotným postihnutím. Aby sa mu započítal jeden človek, potrebuje zadať objednávku vo výške 0,8-násobku celkovej ceny práce. V roku 2011 ide o 804 eur.
3. Ak zamestnávateľ neurobí jedno ani druhé, za každého chýbajúceho človeka musí zaplatiť úradu práce 0,9-násobku celkovej ceny práce. Odvod, ako sa táto sankcia nazýva, je po novom 905 eur.
4. Jednotlivé spôsoby sa môžu kombinovať. Napríklad pri nižšom počte zdravotne postihnutých zamestnancov si firma môže objednať tovar alebo služby v chránenej dielni.
5. Či si plní povinnosti, preukazuje do 31. marca.⋌(joč)
Väčšina firiem robí, čo má
BRATISLAVA. Za rok 2009 malo ponúknuť prácu zdravotne postihnutým ľuďom 12 506 zamestnávateľov. Väčšina niekoho zamestnala, ďalší využili možnosť kombinácie objednávky alebo kúpy tovaru z chránenej dielne a takzvanej pokuty, ktorá sa nazýva odvod.
Bez ohľadu na spôsob si povinnosť splnilo 12 271 zamestnávateľov. „Žiadnu z povinností si v roku 2010 nesplnilo 235 zamestnávateľov,“ informovala Andrea Hajdúchová z mediálneho odboru ministerstva práce.
Zákon o službách zamestnanosti pozná aj sankciu. Firmy sa jej neboja.
BRATISLAVA. Poslednou možnosťou, ako si splniť povinnosť poskytovať prácu ľuďom so zdravotným postihnutím, je zaplatiť „odvod“ za každého, kto chýba.
Za rok 2009 toto riešenie uprednostnilo 2431 z 12 506 zamestnávateľov. Mala by to byť sankcia, ale firmy sa jej nemusia obávať. Rozdiel medzi odvodom za jedného človeka so zdravotným postihnutím a tým, čo by firma musela kúpiť, aby sa jej započítal, je 97 eur – za celý rok 2010.
Riaditeľ združenia Lepší svet pre znevýhodnených Dušan Mikulec kritizuje výšku odvodu i spôsob, ako s ním štát naloží. „Financie, ktoré sa odvedú štátu ako ,pokuta za nezamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím', sa roztratia v štátnom rozpočte.“