AKTUALIZOVANÉ 16:05

Mihál je spokojný so zmenami v Zákonníku práce

Minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál je takmer na 100 percent spokojný s výsledkami pondelkového rokovania tripartity o návrhu novely Zákonníka práce.

BRATISLAVA.

„Myslím si, že spokojní boli aj sociálni partneri. Cítil som spokojnosť na všetkých troch stranách,“ povedal na utorkovej tlačovej besede. Navrhovaná novela pracovného kódexu podľa neho po rokovaní tripartity spĺňa všetko, čo od nej očakával.

Vďaka navrhovaným zmenám sa podľa Mihála zvýši flexibilita Zákonníka práce, čo pomôže tvorbe nových pracovných miest.

Dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce nakoniec nebude závisieť od mzdy zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí totiž ustúpil od svojho zámeru, aby sa mesačná skúšobná lehota vzťahovala na zamestnanca so mzdou do 1,7-násobku minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur.

Každý zamestnanec by tak mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace.

Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.

Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov.

Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.

Ministerstvo práce ustúpilo od zámeru vypustiť z pracovného kódexu tzv. minimálne mzdové nároky. Meniť sa nebude ani súčasná definícia závislej práce. Zmeny nakoniec nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov.

Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. „Nesúhlasili s tým ani odborári, ani zamestnávatelia,“ povedal minister Mihál. Rezort tiež stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok.

V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky.

V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce.

Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.

Zamestnávatelia na rozdiel od Mihála spokojní nie sú

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) nie je spokojná s výsledkom pondelkového rokovania tripartity o zmenách v Zákonníku práce.

Pre agentúru SITA to uviedol viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. "Navrhovaná novela Zákonníka práce nenapĺňa naše očakávania," povedal. Upozornil na to, že ministerstvo práce a sociálnych vecí ustúpilo od zámeru vypustiť zo Zákonníka práce tzv. minimálne mzdové nároky, čo bola jedna z požiadaviek zamestnávateľov.

Ide o rozličnú úroveň minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Zamestnávatelia tiež podľa Machunku neuspeli s požiadavkou, aby na ukončenie pracovného pomeru s ťažko zdravotne postihnutým zamestnancom už zamestnávateľ nepotreboval súhlas úradu práce a sociálnych vecí.

AZZZ takisto nesúhlasí s tým, aby mali zamestnanci po odpracovaní viac ako 20 rokov u zamestnávateľa nárok na päťmesačnú výpovednú lehotu. Podľa Machunku by postačovala maximálne štvormesačná výpovedná lehota pri odpracovaní 10 a viac rokov.

Minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál je takmer na 100 percent spokojný s výsledkami pondelkového rokovania tripartity o návrhu novely Zákonníka práce. „Myslím si, že spokojní boli aj sociálni partneri. Cítil som spokojnosť na všetkých troch stranách,“ povedal na utorkovej tlačovej besede.

Navrhovaná novela pracovného kódexu podľa neho po rokovaní tripartity spĺňa všetko, čo od nej očakával. Vďaka navrhovaným zmenám sa podľa Mihála zvýši flexibilita Zákonníka práce, čo pomôže tvorbe nových pracovných miest.

Dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce nakoniec nebude závisieť od mzdy zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí totiž ustúpil od svojho zámeru, aby sa mesačná skúšobná lehota vzťahovala na zamestnanca so mzdou do 1,7-násobku minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur.

Každý zamestnanec by tak mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace.

Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.

Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov.

Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.

Ministerstvo práce ustúpilo od zámeru vypustiť z pracovného kódexu tzv. minimálne mzdové nároky. Meniť sa nebude ani súčasná definícia závislej práce. Zmeny nakoniec nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov.

Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. „Nesúhlasili s tým ani odborári, ani zamestnávatelia,“ povedal minister Mihál. Rezort tiež stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok.

V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky.

V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.

Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce.

Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.

Aj RÚZ nesúhlasí s výsledkami rokovania tripartity

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) je zásadne nespokojná s výsledkami pondelkového rokovania tripartity o návrhu novely Zákonníka práce. "Za súčasného stavu nemá zmysel Zákonník práce vôbec novelizovať," povedal pre agentúru SITA tajomník RÚZ Martin Hošták.

Ak podľa neho vláda zásadne nezmení navrhované znenie novely pracovného kódexu, tak Slovensko zmešká príležitosť pre zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku.

Ministerstvu práce RÚZ vyčíta napríklad ponechanie minimálnych mzdových nárokov v Zákonníku práce, či zavedenie 5-mesačnej výpovednej lehoty pre zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov.

"Očakávania zamestnávateľov od novely Zákonníka práce naplnené neboli," povedal Hošták. V niektorých prípadoch sa podľa neho ustanovenia novely Zákonníka práce po rokovaní tripartity z pohľadu zamestnávateľov ešte zhoršili.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 14 894
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 371
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 261
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 084
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 272
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 074
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 973
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 922
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 359
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 153

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Razenie tunela Čebrať na diaľnici D1 by sa mohlo obnoviť v januári 2018

Odhaduje to generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Investície do verejných budov už nebudú zaťažovať verejné financie

Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne. S nápadom na výrobu automatických prístrojov, ktoré by vydávali peniaze 24 hodín denne, prišiel škótsky vynálezca John Shepherd-Barron.

Nemecké platy sú v priemere o 570 eur vyššie ako tie naše

Najhoršie platení sú pracujúci v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku