BRATISLAVA.
Tie poslali na ministerstvo financií, ktoré je autorom dokumentu, niekoľko desiatok zásadných pripomienok, z ktorých rezort nie všetky akceptoval. Z významnej časti sa pritom týkali najmä zámerov v oblasti znižovania schodku verejných financií a reformy fiškálnej politiky.
Národný program reforiem je dokument pravidelne sumarizujúci pripravované reformné opatrenia vlády v rôznych oblastiach. Po odsúhlasení vládou sa predkladá na posúdenie Európskej komisii.
Rezort financií totiž ako jeden z dôvodov vysokých schodkov verejných financií v minulosti uvádza expanzívnu fiškálnu politiku samospráv. Tie však oponujú a tvrdia, že za všetko môže presúvanie kompetencií zo štátu na mestá, obce a územné celky.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tak počet kompetencií a úloh samospráv zvýšil od roku 2005 až o polovicu. "Drvivá väčšina nových kompetencií a úloh obcí bola na obce presunutá len s konštatovaním, že nové kompetencie budú obce financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatuje združenie.
Obce a mestá preto navrhujú, aby rezort financií v Národnom programe reforiem tiež prehodnotil doterajšie presúvanie kompetencií na samosprávy a zabezpečil ich dostatočné financovanie. Okrem toho od vlády považujú, aby zákonnou úpravou zastavila presun kompetencií a úloh na obce bez finančného krytia vopred odsúhlaseného územnou samosprávou.
Podobné požiadavky mali vo svojich pripomienkach k návrhu programu reforiem aj niektoré samosprávne kraje. Ministerstvo im však všetkým odpovedalo rovnako: "Zmeny v parametroch fiškálnej decentralizácie nie sú predmetom Národného programu reforiem SR.“
Samosprávam v návrhu reforiem chýba aj kvantifikácia dopadu zavedenia superhrubej mzdy v rámci reformy daní a odvodov. Dôvod je jednoduchý. Dane z príjmov fyzických osôb totiž tvoria podstatnú časť príjmov samospráv a tak konečná podoba daňovo-odvodovej reformy značne ovplyvní aj systém financovania samospráv.
V programe reforiem sa však zrejme odpovede na dopad zavedenia superhrubej mzdy nedočkajú. "Národný program reforiem ako strategický materiál definuje reformy rámcovo a ich detailné rozpracovanie je predmetom ďalších legislatívnych a nelegislatívnych materiálov,“ odpovedá rezort financií na zásadnú pripomienku Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Trenčiansky samosprávny kraj však prišiel aj s inou zaujímavou pripomienkou. Nesúhlasí totiž so zámerom vlády vytvoriť nezávislú fiškálnu radu, ktorá má kontrolovať vývoj verejných financií.
"Deklarovaná nezávislosť fiškálnej rady a jej nezasahovanie priamo do procesu tvorby rozpočtov vyšších územných celkov a obcí môže byť zneužívaná v politickej rovine, napríklad v období volieb,“ konštatuje trenčiansky kraj v pripomienke.
Ministerstvo financií však takýto postoj odmieta a svoj zámer pokladá za vyhovujúci.
