AKTUALIZOVANÉ 14:45

Byrokracia brzdí projekty na informatizáciu spoločnosti

Nadmerná byrokracia, množstvo metodických pokynov, nevyjasnené kompetencie sú iba niektoré z dôvodov, prečo je Slovensko na chvoste v čerpaní prostriedkov určených na realizáciu Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS).

BRATISLAVA.

Povedal to dnes v Bratislave na konferencii zorganizovanej Inštitútom hospodárskej politiky (IHP) splnomocnenec vlády SR pre informačnú spoločnosť Roland Sill.

Ako ďalej zdôraznil, kým Európska únia postupne zjednodušuje pravidlá čerpania a využívania eurofondov, naopak, Slovensko rôznymi nariadeniami, usmerneniami situáciu komplikuje tak, že žiadatelia sa často zamýšľajú, či vôbec má zmysel žiadať o pomoc.

Vzniká dokonca reálna hrozba, že Slovensko nestihne vyčerpať EÚ vyčlenené prostriedky.

Podľa Silla ak chce Slovensko urýchliť celý proces v rámci OPIS, musí radikálne zmeniť celý systém. Pôjde najmä o zjednodušenie riadenia a kompetencií, obmedzenie administratívnych požiadaviek nad zákonný rámec, umožnenie paušálnych výdavkov.

Dôležité je tiež vytvorenie odvolacieho orgánu, ktorý v prípade sťažnosti žiadateľa o čerpanie prostriedkov rozhodne s konečnou platnosťou. Doteraz takáto možnosť neexistuje.

F. Palko: Pri čerpaní eurofondov v programe informatizácia sme na chvoste rebríčka

Úroveň čerpania prostriedkov z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) je v súčasnosti alarmujúco nízka, pričom najväčšou brzdou je prebujnelá byrokracia slovenských orgánov. V utorok sa na tom zhodli účastníci konferencie Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) pod názvom "Quo vadis informatizácia spoločnosti".

Podľa splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Rolanda Silla je stav v tomto operačnom programe nočnou morou každého projektového manažéra. "Peniaze na projekty sa uvoľňujú pomaly, neskoro a pri takej námahe, že sem-tam už má zmysel sa opýtať, či to vôbec stojí za to," povedal Sill.

Ako ďalej uviedol, OPIS doteraz zohral skôr úlohu brzdy informatizácie verejnej správy, keď inštitúcie odložili vlastné projekty a spoliehali sa na prílev prostriedkov z tohto operačného programu. "Od roku 2006, kedy bol OPIS schválený, až doteraz, sa na Slovensku neuskutočnil žiaden významnejší projekt pre eGovernment. Môžme teda povedať, že sme stratili štyri roky," konštatoval Sill.

V čerpaní prostriedkov z eurofondov je podľa riaditeľa IHP Františka Palka Operačný program Informatizácia spoločnosti na chvoste rebríčka, keď sa z neho ku koncu marca tohto roka vyčerpalo iba 39 mil. eur, čo sú len necelé 4 % z celkového objemu prostriedkov od EÚ v tomto programe.

Slovensku tak podľa Palka reálne hrozí, že ak do konca tohto roka nevyužije ďalších 33 mil. eur, bude ich musieť vrátiť. Ak sa to však aj podarí, stále bude úroveň čerpania z OPIS-u za obdobie piatich rokov len na úrovni 7 %.

Roland Sill zdôraznil, že úrad vlády ako riadiaci orgán si uvedomuje neutešený stav OPIS-u. Z celkovo troch prioritných osí sa podľa neho doteraz reálne čerpalo len v prvej, ktorá má za cieľ elektronizáciu verejnej správy a rozvoj elektronických služieb tzv. eGovernmentu.

V prípade druhej osi môže Slovensko podľa splnomocnenca aj pri najoptimistickejšom odhade začať čerpať prostriedky najskôr v budúcom roku a z tretej osi začne podľa jeho názoru čerpať až v roku 2015.

Miernou nádejou je podľa Silla vývoj od júla minulého roku, kedy sa výraznejšie zrýchlilo čerpanie z OPIS-u. "Zároveň si však musíme povedať, že ak sa zásadne nezrýchli naštartovaná rýchlosť, tak Operačný program informatizácia spoločnosti nemáme šancu jednoducho dočerpať," doplnil Sill.

Za primárny problém označil splnomocnenec celkový systém riadenia štrukturálnych fondov na Slovensku, kde vládne prehnaná byrokracia, komplikované a nejasné pravidlá a zdržiavanie celého procesu.

"Systém riadenia eurofondov vôbec neberie do úvahy potreby projektov, jediné, o čo sa snaží, je maximalizácia administratívnej kontroly, viacnásobnej a opakovanej kontroly, ktorá ďaleko presahuje všetko to, čo ukladá zákon," kritizoval Sill a doplnil, že Slovensko čerpá prostriedky z eurofondov len polovičnou rýchlosťou v porovnaní s podobnými krajinami EÚ.

Zatiaľ čo európske pravidlá sa podľa Sillových slov postupne zjednodušujú, Slovenské sa naopak stále viac komplikujú. "Čím nižšie v systéme riadenia eurofondov určitý orgán stojí, tým väčšie je byrokracia," povedal.

Ako príklad Sill uviedol zákon o eurofondoch z dielne EÚ, ktorý má necelých 8 tis. slov, no slovenské metodické pokyny a príručky pre žiadateľov už majú takmer 80 tis. slov. Administratívna náročnosť vzrástla podľa Silla aj v časovom horizonte, keď za ostatné štyri roky stúpla štvornásobne.

Príkladom byrokratizácie je podľa neho postup slovenských orgánov, ktoré aj napriek súhlasu EÚ využívať pri projektoch paušálne výdavkov bez potreby ich dokladovania, toto zjednodušenie nezohľadnil.

Rovnako negatívne na čerpanie financií z Bruselu vplýva aj nejasnosť kompetencií slovenských orgánov, keď vznikajú konflikty na jednotlivých stupňoch, orientácia orgánov len na kontrolu bez snahy o pomoc prijímateľom, absencia partnerského prístupu k žiadateľom o eurofondy, rovnako ako aj meškanie platieb alebo v niektorých prípadoch aj nepreplácanie finančných nárokov.

Medzi konkrétne kroky na zlepšenie neutešeného stavu navrhol Sill predovšetkým zjednodušiť systém riadenia bez duplicity povinností, vytvorenie odvolacieho orgánu pre žiadateľov o fondy, keďže tí majú momentálne v prípade zrušenia ich projektu len obmedzené možnosti na odvolanie sa.

Ďalšími krokmi je obmedzenie administratívnych požiadaviek, ktoré idú nad rámec zákona, umožniť využívanie paušálnych výdavkov ako aj zaviesť systém motivácie zohľadňujúci dosiahnuté čerpanie.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 538
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 723
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 062
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 842
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 662
  6. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 505
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 311
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 956
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 975
  10. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 3 883

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Milosťou pre Kajínka Zeman spochybnil právny štát

Český prezident má stále dosť sily škodiť českej demokracii.

Neprehliadnite tiež

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

Vláda chce rodinám zaplatiť sťahovanie sa za prácou

Niekoľkotisícový príspevok by mal ľudí motivovať, aby opustili svoje domovy a za prácou sa presťahovali tam, kde je.

Francúzsky miliardár dostal zelenú na prevzatie značky Christian Dior

LVMH je najväčším výrobcom luxusného tovaru na svete.

Vyhlásili tender na obnovu Gabčíkova

Celý projekt obnovy si vyžiada celkovo vyše 144 miliónov eur.