Žitňanská: Pri Tipose sme už nemali inú možnosť

Štát pre Tipos účelovo menil zákon. Je to príliš, ale iná cesta nebola, hovorí ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Lucia Žitňanská (46) vyštudovala právo na Univerzite Komenského. Ministerkou spravodlivosti je druhýkrát, rezort justície už viedla niekoľko mesiacov pred voľbami v roku 2006. Je tiež šéfkou bratislavského regionálneho zväzu SDKÚ. Je vydatá a má tri d(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Zmena konkurzného zákona, ktorú navrhuje ministerka spravodlivosti LUCIA ŽITŇANSKÁ, má zabrániť aj bankrotom firiem v réžii ich majiteľov. Dnes sa presne tak správa štát k Tiposu.

S ministerkou spravodlivosti sme sa rozprávali o novela konkurzného zákona, o povinnom zverejňovaní zmlúv, aj o návrhu znížiť povinné základné imanie v eseročkách na jedno euro.

Predstavme si, že som živnostník a môj odberateľ mi za prácu mesiace nezaplatil. Budem po novele konkurzného zákona, ktorú ste navrhli, v silnejšej pozícii ako dnes?

„Áno, mali by ste byť silnejší, pretože by ste nemuseli prekonávať toľko právnych prekážok na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na vášho dlžníka. Postačí, ak váš audítor potvrdí, že evidujete túto pohľadávku.“

Ako sa touto zmenou zvýši počet konkurzov?

„Neviem to presne odhadnúť. Vlani sme mali zhruba 1300 konkurzov. Myslím si, že počet sa zvýši, nebudem sa čudovať, ak sa zdvojnásobí. Bolo by to zdravé.“

Nikdy sa nepodarilo pohnúť s tým, aby štatutári cítili povinnosť vyhlásiť konkurz, hoci ich firma už je na bankrot zrelá.

„Dávali návrhy, ale zvyčajne to bolo veľmi neskoro. Sankčné mechanizmy voči nim nefungovali, preto ich chceme zmeniť. Ak sa počas konkurzu preukáže, že bol vyhlásený neskoro, budú musieť do konkurznej podstaty zložiť sankciu vo výške základného imania firmy.“

Účelová zmena zákona nie je dobrou praxou. Niekedy ale nastanú situácie, keď chceme obhajovať verejný záujem a nemáme iný prostriedok, tak štát využíva aj možnosť zmeniť zákon.

Prečo navrhujete obmedziť práva veriteľov, ktorí sú spriaznenými osobami?

„Spriaznené osoby sú štatutári, ale aj akcionári a spoločníci. Vychádzame z toho, že akcionár je oproti ostatným veriteľom vo výhodnejšej pozícii. Pozná hospodárske výsledky firmy, má prístup k rôznym interným informáciám a svoje pohľadávky má spravidla zabezpečené majetkom firmy. V praxi sa nám stáva, že je dokonca hlavným veriteľom svojej vlastnej firmy, takže sa stane významným členom veriteľského výboru. Návrh ich stavia na koniec radu, ich nárok bude uspokojený až po všetkých ostatných veriteľoch.“

Do situácie, keď sa majiteľ firmy stal aj jej najväčším veriteľom, sa dostal aj štátny Tipos.

„Áno. Podobná situácia je aj v Nováckych chemických závodoch.“

Táto koalícia presadila zmenu zákona o hazardných hrách, ktorou si štát vyrobil voči Tiposu pohľadávku 40 miliónov eur. Tú si štát zabezpečil takmer všetkým majetkom lotérie. Na jednej strane príbehu je Lemikon vnímaný ako ten zlý a štát ako ten, ktorý sa musí brániť. No robí to umelým vytváraním pohľadávok. To je podobné metódam konkurznej mafie?

„Štát v tomto prípade využíva všetky možnosti, aby obhájil záujem, ktorý predstavuje majetok a peniaze daňových poplatníkov. Kto zastupuje štát a myslí si, že nárok druhej strany je neopodstatnený, cíti v správaní druhej strany nečestné praktiky, aj keď ich nevie preukázať, je ako advokát štátu povinný využiť všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii.“

V tomto prípade sa účelovo menil zákon, pre jednu firmu. Nie je to už príliš?

„Áno.“

Naozaj v tomto prípade neexistovala iná cesta ako účelová zmena zákona?

„Súhlasím s vami, že účelová zmena zákona nie je dobrou praxou. Právna norma má byť všeobecnou normou a mala by sa vzťahovať na všetky podobné prípady. Niekedy ale nastanú situácie, keď chceme obhajovať verejný záujem a nemáme iný prostriedok, tak štát využíva aj možnosť zmeniť zákon. Či je to správne, je stále na posúdení parlamentu a nakoniec aj na Ústavnom súde.“

Nariadenie vlády o limitoch na zverejňovanie faktúr a objednávok bolo hotové len nedávno. Vďaka tomu povinnosť zverejňovať doklady získala povesť novej byrokratickej povinnosti, ktorá skôr otravuje a nemá veľký úžitok. Možno sa tomu dalo predísť, keby bolo nariadenie hotové skôr a na začiatku by sa nemusela zverejňovať každá minifaktúra. Bolo to domyslené?

„Toto nariadenie je len prechodné riešenie po dohode so samosprávami. Pri novele zákona nastavíme zverejňovanie faktúr tak, aby údaje mohli obce exportovať priamo zo svojich účtovných programov. Nariadenie o limitoch sme nechceli vydávať príliš skoro, pretože sme v prvom momente nemali údaje o tom, akú má kto predstavu o limitoch a ako sa povinnosť zabehne. Často dostávam pripomienku, čomu všetkému sa dalo predísť. Ale to by sa aj potom mohlo stať, že by dnes žiadne povinné zverejňovanie zmlúv nebolo.“

Návrh, aby sa údaje o faktúrach zverejňovali priamo z účtovníctva, dali samosprávy už vlani?

„Padli rôzne návrhy. Dokonca taký, aby sa povinnosť zavádzala až vtedy, keď budú mať všetky obce internet. Dnes, keď už zákon platí, je komunikácia so všetkými zainteresovanými oveľa konštruktívnejšia ako pred prijatím zákona. Predtým boli tendencie odsunúť túto povinnosť, dnes je téma o hľadaní dohody, ako zverejňovať, aby to bolo čo najmenej nákladné a zároveň dostatočné transparentné.“

Argument, že obce nemajú internet, bol veľmi používaný. Koľko obcí dnes zverejňuje faktúry cez Obchodný vestník?

„Prvý mesiac to boli desiatky. Pripravili sme sa na to, pretože sa to veľmi často pripomínalo. Nič mimoriadne sa však nestalo, žiaden nával.“

Zverejňovanie zmlúv predstavuje na začiatku nejaké náklady, pričom úspory sú dlhodobé. Áno, treba otvorene povedať, že demokracia niečo stojí. Ja s takýmito nákladmi problém nemám.

Rýchlemu rozšíreniu zákona pomohlo ustanovenie, že nezverejnená zmluva je neúčinná. Stretli ste sa už s prípadom, že sa riešila takáto neplatnosť zmluvy?

„Zatiaľ nie. Platí však, že ustanovenie o neúčinnosti zmlúv je veľmi dôležité, pretože zabezpečuje samovykonateľnosť zákona. Obe zmluvné strany by mali mať záujem na tom, aby kontrakt bol zverejnený, pretože bez toho ho nebudú môcť plniť. Prekvapuje ma, že práve toto ustanovenie napadli niektorí poslanci na Ústavnom súde.“

V praxi to je tak, že keď zmluvu nezverejní samospráva či štát, môže ju do Obchodného vestníka poslať podnikateľ. Chodia vám sem zmluvy často?

„Nie. Na začiatku sa o tomto hovorilo ako o možnom probléme, čo sa nepotvrdilo.“

Dlhá diskusia bola aj o tom, či treba zverejňovať bločky, alebo faktúry.

„Faktúry.“

Ale aj na bloček sa dá kúpiť pomerne vysoký nákup, najmä v obciach.

„Áno. To je jeden z detailov, ktoré ešte potrebujeme vyčistiť v zákone.“

LuciaZitnanska.jpg

Kedy sa chystáte novelizovať infozákon?

„V júni by sa novela mala dostať na vládu, na jeseň do parlamentu a účinná by mala byť od 1. januára 2012.“

Otváranie infozákona bolo vždy politicky citlivou otázkou. Čo všetko chcete meniť?

„Budú to zmeny, ktoré výslovne zohľadnia praktické problémy pri aplikácii zákona. Vytvorili sme už pracovnú skupinu, kde sú aj ľudia z tretieho sektora. Keď sa otvorí zákon, tak vždy sa vyskytnú argumenty, čo by malo byť utajené, ale masívne rozšírenie výnimiek neočakávam.“

Keď sa niektorí poslanci budú snažiť do novely presadiť výnimky, rátate s možnosťou, že ju z parlamentu úplne stiahnete?

„Presne tak.“

Dnes povinné zverejňovanie prakticky nikto nekontroluje a väčšinou ostáva kontrola na občanoch. Aké mám možnosti, keď zistím, že moja obec nezverejňuje faktúry?

„Jedna vec je zverejňovanie zmlúv, kde je ich účinnosť naviazaná na zverejnenie. Zmluvné strany ju teda nemôžu plniť skôr, ako je zverejnená. Iná vec sú objednávky a faktúry, ktoré podliehajú štandardným pravidlám. Nezverejnenie informácie je priestupkom, čiže občania môžu podať návrh na prejednanie priestupku.“

Máme aj samosprávy, ktoré nevidia dôvod na zvolanie obecného zastupiteľstva, nieto ešte na zverejňovanie faktúr či zmlúv. Nepohne nimi ani finančná pokuta za priestupok.

„Je len jedna moc, ktorá môže pohnúť takýmito zastupiteľstvami a starostami. A to sú obyvatelia obce, ktorí sú voličmi.“

Ale ak o nejakej zmluve občania ani nevedia, nemôžu nič robiť, ani sa nemôžu obrátiť na súd.

„Ak je zmluva utajená, tak podnikateľ, ktorý ju začne plniť, riskuje obvinenie z bezdôvodného obohatenia.“

Nejasný výklad infozákona dáva štátnym firmám priestor, aby povinnosť zverejňovať zmluvy ale aj iné časti infozákona viac menej ignorovali. Neobávate sa, že to budú robiť systematicky?

„Špecifiká niektorých podnikov budeme riešiť v novele.“

Bratislavské letisko tvrdilo, že začiatkom roka robilo aukciu na dodávateľa energií, pričom jej víťaz s letiskom odmietol podpísať zmluvu práve pre jej povinné zverejnenie. Viete o takýchto problémoch?

„Konkrétne nie, ale môže takýto prípad nastať. To však svedčí o určitej kartelizácii trhu, pretože víťazná firma podliezla nejakú štandardnú cenu, ktorá síce nemusí byť dohodnutá, ale je zvykom na trhu. Stretávam sa s podnikateľmi a hovoria mi, že zverejňovanie im nie je príjemné, pretože musia s cenou von. Ale toto sú podmienky obchodovania so štátom a oni sa ich musia naučiť rešpektovať. Keď firma nechce ukázať cenu, nebude obchodovať so štátom.“

O koľko percent išli ceny pre štát dolu vďaka zverejňovaniu zmlúv?

„Nebudem to odhadovať, pretože si nemyslím, že len zverejňovanie zmlúv vytvorí tlak na znižovanie cien. Chráni nás však pred extrémami a dostaneme sa ním do nejakých štandardných trhových pomerov.“

Keď sa porovnajú úspory zo zverejňovania zmlúv s nákladmi na jeho zavedenie, malo to celé zmysel?

„Zverejňovanie zmlúv predstavuje na začiatku nejaké fixné náklady a neskôr sú rádovo nižšie, pričom úspory sú dlhodobé. Ale ide tu o oveľa viac, ako len o porovnanie nákladov a úspor. Aj prijatie infozákona v roku 2000 prinieslo nejaké náklady. Na druhej strane, zlepšila sa transparentnosť fungovania demokracie. Áno, treba otvorene povedať, že demokracia niečo stojí. Ja s takýmito nákladmi problém nemám.“

Minister hospodárstva Juraj Miškov navrhuje znížiť povinné základné imanie pri eseročkách na jedno euro. Je to podľa vás na Slovensku právne možné?

„Do jesene máme pripraviť analýzu tohto návrhu. Ten návrh znie dobre, no má aj úskalia. V kontinentálnom systéme, kde sú aj spoločnosti bez základného imania, je to v právnom systéme vyrovnané inou garanciou pre veriteľov. Navyše pri takom návrhu musíme myslieť na to, aby sme nešli proti odvodovej reforme, aby nám ľudia nezačali húfne odchádzať do jednoosobových eseročiek.“

Čo si myslíte o iniciatíve ministra práce zmeniť definíciu závislej práce, aby sa zamedzilo jej obchádzaniu?

„Budem podporovať všetky iniciatívy, ktoré by zamedzili zneužívaniu iných foriem práce. Som však hlboko presvedčená, že niet takej definície závislej práce, ktorá keď existuje ekonomická motivácia, prinúti zamestnávateľov zamestnávať a nie kontrahovať živnostníkov. Hranie sa s formuláciami je boj s veternými mlynmi. To je môj osobný postoj, ktorý nijakým spôsobom neprejavujem v legislatívnom procese.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 578
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 020
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 390
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 554
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 518
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 934
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 458
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 621
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 464
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 186

Téma: Tipos a Lemikon


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

EKONOMIKA

Ktorá personálka zamestnala najviac ľudí? Pozrite si grafy

Pravidlá fungovania personálnych agentúr by sa mohli čoskoro zase meniť.

Neprehliadnite tiež

Čína sa chce ešte viac otvoriť zahraničným investorom

Čínska vláda chce prilákať viac zahraničných investorov.

Číňania končia spoluprácu s vydavateľstvom Empresa Media

Informoval o tom spravodajský web HlídacíPes.org.

UPC zvyšuje ceny internetu a televízie. Čo môžete robiť?

Káblová spoločnosť mení služby a ceny uprostred viazanosti, ľudia sa búria.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop