KOŠICE. ktorátu práce (NIP) a Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, v ktorých kontrolu ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti pri práci nevykonáva jedna spoločná inštitúcia.
Vítam podpis novej dohody, ktorá vedie k častejším spoločným kontrolám, rozširuje možnosti na výmenu informácií a zintenzívni našu spoluprácu pri tvorbe návrhov na zmeny legislatívneho prostredia, povedala generálna riaditeľka NIP Jana Popovičová.
Spoločné kontroly oboch inštitúcií umožnia komplexnejšie posúdenie bezpečnosti pri práci a zároveň ochrany zdravia pri práci. Užšia spolupráca medzi inštitúciami sa zameria najmä na pracoviská, na ktorých sú zamestnanci vystavení nebezpečným faktorom pracovného prostredia.
Podpísanie Dohody o spolupráci a koordinácií činností medzi Úradom verejného zdravotníctva SR a Národným inšpektorátom práce považujem za veľmi dôležité. Dohoda kladie dôraz na odbornú erudíciu a špecifické zameranie obidvoch dozorných orgánov.
Ťažiskom dozornej činnosti orgánov verejného zdravotníctva bude naďalej ochrana zdravia pri práci s cieľom predchádzať chorobám z povolania a ochoreniam súvisiacim s prácou.
Som presvedčený, že úzkou spoluprácou obidvoch dozorných orgánov je možné riešiť významné zdravotné a bezpečnostné riziká pri práci, uviedol hlavný hygienik SR Gabriel Šimko.
Kým vo väčšine krajín EÚ vykonáva kontrolu v oblasti pracovného prostredia jedna inštitúcia, na Slovensku je kontrola rozdelená medzi inšpekciu práce a úrady verejného zdravotníctva. Aj pre toto rozdelenie je dohoda o užšej spolupráci nevyhnutná.
Slovenská inšpekcia práce bude totiž tento rok hodnotená expertmi členských krajín EÚ, aký pokrok urobila v oblasti integrácie inšpekcie práce. V roku 2002 bola práve nedostatočná integrácia a spolupráca kontrolných inštitúcií Slovensku vytknutá. Európska komisia navyše podporuje snahy o znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov pri kontrolách dozorných orgánov.
Zamestnancov na pracoviskách ohrozujú napríklad chemické faktory, prach, hluk, vibrácie, záťaž teplom alebo nadmerným chladom a ďalšie riziká. Opatreniami, ktoré oba orgány spoločne navrhnú, sa môže efektívnejšie predísť rizikám úrazu či vzniku chorôb z povolania, spresnil Šimko.
Prioritnou snahou oboch inštitúcií je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov. K tomu bude smerovať aj intenzívnejšia výmena informácií o poznatkoch z výkonu kontrol. Inšpektori práce napríklad získajú prístup k informáciám o rizikových prácach, ktorých evidenciu vedú úrady verejného zdravotníctva.
V minulosti sa spoločné previerky inšpekcie práce a úradov verejného zdravotníctva sústredili najmä na prevenciu závažných priemyselných havárií a v rámci špecializovaných celoeurópskych kampaní na riziká, vyvolané prácou v hlučnom prostredí, pri odstraňovaní azbestu a pri ručnej manipulácii s bremenami.
Tento rok sú previerky zamerané na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s chemickými látkami. V budúcnosti sa spoločné kontroly zamerajú napríklad na psychosociálne faktory, akými sú stres na pracovisku, diskriminácia, šikanovanie a psychická pracovná záťaž, dodala Popovičová.
Podpisom dohody sa tiež obnoví činnosť spoločného poradného orgánu hlavného hygienika SR a generálnej riaditeľky NIP.
