Frankfurt nad Mohanom 25. júna (TASR) - Kto robí lepšiu peňažnú politiku - americká centrálna banka alebo Európska centrálna banka? Odpoveď na túto otázku hľadal vedecký tím ECB Observer, ktorý tvoria profesori Wim Kösters (Ruhr-Universität Bochum), Martin Leschke (Universität Beyruth) a Thorsten Polleit (Barclays Capital).
Tím pokladá za lepšiu európsku finančnú politiku, aj keď jej prvenstvo nie je presvedčivo jasné. Jej prednosťou je, že ECB sa predovšetkým orientuje na cenovú stabilitu a po druhé pracuje v podstatne ťažších podmienkach. V USA nie je tlak na peňažnú politiku taký silný ako v Európe. V USA nie je totiž aktuálna potreba dobiehať straty v štrukturálnych reformách. Zlá peňažná politika v Spojených štátoch by preto nemala také následky na hospodárstvo ako v Európe.
Vedci vo svojej porovnávacej štúdii konštatujú, že americká centrálna banka (Fed) nemá nijaký konkrétny cieľ a nerealizuje ani nijakú pevne definovanú stratégiu. Vo veľkej miere žije z autority svojho šéfa, Alena Greenspana. Na rozdiel od Fedu je ECB politicky nezávislejšia a môže realizovať vlastnú stratégiu a smerovať k vytýčenému cieľu. Obe banky však svoju činnosť odvodzujú od aktuálneho vývoja inflácie a zamestnanosti či stavu konjunktúry. Analytici túto prax hodnotia ako "prislabo vizionársku". Počítajú s tým, že keď ECB prekoná neistoty spojené so zavádzaním novej meny do obehu, bude vo svojej činnosti klásť dôraz na vývoj množstva obeživa a rozličné strednodobé aspekty. Ak sa úroky v Európe v dohľadnom čase nezvýšia, bude to znamenať, že ECB dáva prednosť lacným peniazom a nebude podnecovať politiku k štrukturálnym reformám.
Informoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
* jns zll