Rakúske a nemecké firmy u nás hľadajú pred otvorením trhu stále viac ľudí.
BRATISLAVA. Pracovné ponuky z Nemecka a Rakúska sa necelý mesiac pred otvorením pracovného trhu hrnú.
Ich počet len na najväčšom persolnálnom portáli Profesia sa oproti rovnakému obdobiu pred rokom viac ako zdvojnásobil, v prípade Nemecka dokonca ide o štvornásobný nárast, firmy ponúkajú vyše 440 pozícií.
Nemci a Rakúšania zháňajú najmä expertov na informačné technológie. Pred lacnou pracovnou silou sa naopak bránia.
Nechcú nízke platy
Oba štáty určili minimálnu mzdu pre ľudí z nových členských krajín Európskej únie, aby ochránili domácich zamestnancov pred podliezaním bežnej ceny práce.
V západnom Nemecku dostane gastarbeiter minimálne 7,79 eura, vo východnom 6,89 eura na hodinu, čo je podľa Eurostatu zhruba dvojnásobok našej priemernej hodinovej mzdy.
Rakúšania išli ďalej. Po 1. máji sprísnia kontroly firiem, ktoré si ľudí privezú na dočasnú prácu. Ak nebudú mať podklady v nemčine a nebudú im platiť toľko ako Rakúšanom v danom odvetví, hrozia im pokuty a zákaz pôsobiť na rakúskom trhu.
Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) nemeckým pravidlám rozumie, proti rakúskym opatreniam protestoval. „Rakúsko chce kontrolovať aj ľudí, ktorí tam budú pracovať len pár dní, chcú robiť našim firmám administratívne prekážky a hrozia pokutami,“ vysvetľuje Robert Merva, hovorca ministerstva hospodárstva.
Európsku úniu žiadame o posúdenie, či rakúsky zákon neporušuje voľný pohyb služieb v únii.
Nemecké a rakúske firmy sa exodu z východu neobávajú, ponuky na prácu od nich rastú. Až v polovici pracovných ponúk na portáli Profesia hľadajú ľudí zo sektora informačných technológií.
Stačí maturita
„Slovenských zamestnancov hľadajú hlavne tí podnikatelia, ktorí aktívne obchodujú s východnou Európou,“ hovorí Markus Halt, hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory na Slovensku, ktorej sa v posledných mesiacoch ozývajú nemecké personálne agentúry.
Nemci a Rakúšania majú záujem aj o našich zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, či ľudí pracujúcich
v cestovnom ruchu a hotelierstve, či remeselníkov.
Najviac chcú stredoškolsky vzdelaných ľudí s maturitou, so stúpajúcou kvalifikáciou záujem klesá.
Nekvalifikovaní neuspejú
Zvýšený záujem o slovenských zamestnancov za hranicami môže podľa ministerstva hospodárstva pohnúť aj platmi na Slovensku, prilepšiť si môžu najmä ľudia v profesiách, o ktoré je záujem.
Otvorenie trhu podľa Mervu nepomôže ľuďom s nízkou kvalifikáciou a vzdelaním. Práve tí tvoria najväčšiu časť ľudí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce.
IVAN spĺňa podmienky nemeckých a rakúskych firiem. Pracuje v IT sektore a má maturitu. Odmietol ponuku zamestnávateľa, aby sa presťahoval a pracoval preň v Nemecku.
Na čo vás lákali do Nemecka?
„Bol tam rozdiel vo výplate. Nemci mali aj viac dovolenky ako my. Mal som ísť do Halle, a keď som sa tam bol pozrieť, aj mesto sa mi zdalo krajšie. Je to tam pokojnejšie, Nemci sú v určitom smere milší ľudia.“
Bolo zvýšenie platu výrazné?
„Dostal by som dvojnásobok ako v slovenskej firme. Bolo by to do 2500 eur. Bol tam aj príspevok na presťahovanie.“
Čo vás presvedčilo zostať na Slovensku?
„Asi to bol sociálny faktor. Bol by som ďaleko od rodiny a priateľov.“
Ako si vysvetľujete, že Nemecko a Rakúsko chcú zo Slovenska najmä ľudí z oblasti informačných technológií.
„Máme tu veľa vysokých škôl s týmto zameraním. Okrem toho, v každej firme sa snažia čo najviac znížiť náklady na zamestnanca. A Slováci prácu vedia urobiť za menej. Ak si Nemec vypýta tritisíc eur, Slovák to urobí aj za 2500.“
Prehovárali vás v práci, aby ste zostali?
„Brali to ako možný dobrý krok vpred. Povedali, že ak chcem, môžem ísť.“
Čo získa zamestnanec v IT sektore v zahraničí?
„Zlepší sa v jazyku a získa skúsenosti s iným typom ľudí a zákazníkov.
