Paríž 24. júna (TASR) - V Paríži sídliaca Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa pokladá za "tvorivú myšlienkovú dielňu" 30 rozhodujúcich priemyselných krajín sveta a mala by byť neoliberálnym obhajcom voľného obchodu. OECD a spôsob jej fungovania sa však stali centrom kritiky. Ratingová spoločnosť Arthur Andersen pred istým časom odhalila, že sa v organizácii uplatňuje "zastaraný, staromódny, neprehľadný a málo transparentný účtovnícky systém".
V OECD pracuje 200 pracovných skupín a výborov a organizácia sa zaoberá obrovským množstvom tém: správami o krajinách, hospodárskymi prehľadmi, štúdiami rezortov - poľnohospodárskeho, životného prostredia, obchodu, rozvojovej pomoci a školstvom (vzdelávaním). V tom všetkom sa v konečnom dôsledku prejavuje netransparentnosť, roztrieštenosť a chýbajúca efektívnosť.
Všetky rozhodnutia v organizácii sa musia prijímať jednomyseľne. Pri 30 členoch sa to už stáva problémom. Ak sa však organizácie rozšíri, o čom sa už diskutuje, jej činnosť bude úplne ochromená. Vetá jednotlivých krajín čoraz častejšie blokujú dôležité rozhodnutia. "Princíp jednomyseľnosti nemusí nevyhnutne predstavovať prekážku," povedal v rozhovore pre nemecký Süddeutsche Zeitung generálny tajomník OECD Donald Johnston. Napriek tomu sa domnieva, že reforma organizácie je nevyhnutná a "menšie pracovné skupiny by mohli pracovať s lepšími výsledkami".
Johnston nariadil podrobné preskúmanie činnosti všetkých pracovných a technických skupín z hľadiska ich vplyvu na politiku členských krajín. Výsledkom nasledujúcich zmien by mala byť organizácia, "v ktorej by malo byť menej rutiny a ktorá by s väčšou pružnosťou reagovala na nový vývoj". Skutočnou otázkou je, aké priority si má OECD stanoviť, aby plnila svoju úlohu a účinne pomáhala svojim členom pri realizácii rozhodnutí v členských krajinách.
Až po úspešnej reforme OECD sa podľa Johnstona dá pomýšľať na prijímanie nových členov do jej radov. Európska únia si želá, aby sa členmi parížskej organizácie stali všetky kandidátske krajiny na členstvo v EÚ. Proti tomu je však tlak z iných strán, ktorý si neželá posilnenie vplyvu Európy v organizácii. Preto na prijatie týchto členov bude treba počkať. Čína alebo Rusko by sa rady stali členmi tejto organizácie, ale nespĺňajú na to predpoklady - demokracia, trhové hospodárstvo, ochrana ľudských práv. Johnston sa však silno prihovára za to, aby sa stali "pozorovateľmi". Už dnes sa mnohí nečlenovia organizácie zapájajú do diskusií v OECD. Keďže jej rozhodnutia nie sú pre členov záväzné, mnohí analytici označujú organizáciu za bezzubého tigra.
Nie je jasné, ako sa má OECD profilovať. Johnston sa chce viac zamerať na makroekonomické analýzy. V tom ho podporuje aj Nemecko. Američania a Briti sa zas domnievajú, že nimi by sa mala zaoberať len Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Ďalšom oblasťou pôsobnosti by sa mohli stať daňové otázky a boj proti praniu peňazí.
Johnston odmieta kritiku, že sa v dôsledku vnútorných rozporov medzi členmi organizácie nedosiahol pokrok v obchodných otázkach, napríklad v spore o dovoz ocele. "Porovnajte terajšiu situáciu s tým, čo tu bolo pred 20, 30 či 40 rokmi," povedal generálny tajomník. Znepokojujú ho pomery na agrárnom trhu v dôsledku vysokých subvencií a postoje mnohých vlád, ktoré sa usilujú zachrániť nekonkurencieschopné odvetvia vo svojich národných ekonomikách.
V nasledujúcich dňoch predložia tri pracovné skupiny svoje návrhy na zvýšenie transparentnosti a dosiahnutie väčšej efektívnosti tejto organizácie. Ale kým sa od predloženia návrhov na reformu OECD dospeje k prvým zásadným zmenám v jej činnosti, uplynie ešte veľmi veľa času, konštatoval nemecký denník.
Slovensko sa stalo 30. členom OECD v roku 2000.
