BRATISLAVA. Robí to, čo považuje za správne, opatruje svoju mamu. Štát jej za to posiela 15,43 eura, lebo taký je zákon. Čoskoro sa to má zmeniť. Po novom by mala dostávať okolo 25 eur.
Toto nie je fiktívny príklad. Katarína z Košíc je reálna žena. Má čiastočný invalidný dôchodok vo výške 155 eur plus výživné na syna 30 eur.
„Ani jeden z politikov nevie, aká náročná je služba pre niekoho. Ja ako tá, čo opatruje, nemám právo žiť, mať dovolenku alebo iné úľavy, môj syn má byť chudobný len preto, že som mamu nedala do domova dôchodcov.“
Hovorí, že sa zvýšila DPH, ceny tovarov a služieb a takto sa nedá žiť.
Nestojí za reč
Vládny návrh na zmenu zákona, ktorý je už v parlamente, by priniesol len mierne zlepšenie situácie. V prípade 45-ročnej matky by to ani nestálo za reč.
„A ako sa mám ja uživiť?,“ pýta sa. „Postarám sa o mamu, raňajky, potom domáce práce, nákup, varím, periem, žehlím. Ani zvyšovať kvalifikáciu si nemôžem, lebo nemám na to, aby som za semester zaplatila 500 eur a dokončila vysokú školu.“
Ministerstvo sociálnych vecí, ktoré riadi Jozef Mihál (SaS), odkazuje, že sa snaží všemožne vyjsť v ústrety ľuďom so zdravotným postihnutím. Môže však robiť len toľko, na čo má peniaze.
Pre zmeny, ktoré navrhlo, by sa už tento rok zvýšili výdavky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia o 2,2 milióna eur, v budúcom roku o 6,7 milióna.
Dve menšie zmeny
Vláda pod vedením Ivety Radičovej (SDKÚ) schválila pred troma týždňami návrh novely zákona o príspevkoch na kompenzáciu. Pre poberateľov príspevku na opatrovanie obsahuje dve zmeny, prejaviť by sa mali od 1. júla.
Príspevok by sa začal znižovať neskôr – keď je príjem opatrovaného vyšší ako 1,4-násobku životného minima. Dnes ide o 1,3-násobku, rozdiel by bol 18 a pol eura mesačne.
Druhá zmena by znamenala, že vianočný príspevok sa prestane považovať za príjem opatrovaného. To môže byť až 66,39 eura ročne. Príjem sa posudzuje za celý predchádzajúci rok.
„Opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého občana je vo väčšine prípadov neustála 24-hodinová starostlivosť, ktorej ohodnotenie nezodpovedá tejto fyzicky i psychicky náročnej práci,“ píše Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov.
Niekoľko organizácií opäť vznieslo konkrétnu pripomienku, aby to bola minimálna mzda.
„Stanovenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie vo výške minimálnej mzdy by znamenalo enormný nárast finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,“ reagovalo ministerstvo.
„Čo je pre štát najvýhodnejšie? Chorých ľudí držať doma. Netreba platiť fundovaný personál, lekára, opatrovateľov, sanitárov, údržbárov na chod zariadenia,“ pokračuje pani Katarína.
Poslanci musia brzdiť
Parlament už začal rokovať o návrhu novely. Definitívne by mal rozhodnúť v druhej polovici mája.
Zmeny sú možné, ale ministerstvo pripomína, že musí brať do úvahy aj stav verejných financií.
„Pokiaľ by poslanecké zmeny mali nezvládnuteľné dopady na štátny rozpočet, ministerstvo s nimi súhlasiť nebude,“ povedala Daniela Šulcová z mediálneho odboru rezortu.
SaS mala vo volebnom programe systémovú zmenu príspevku na opatrovanie. KDH ho chcelo zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy.
Poslankyňa Monika Gibalová (KDH) hovorí, že návrh, ktorý by zvyšoval nároky na rozpočet, „by som podávala len rozpačito a, predpokladám, bez úspechu“. Všetko ukáže diskusia vo výbore pre sociálne veci a v pléne. „Novela nemá reštrikčný charakter, je výsledkom možného,“ dodáva Gibalová.
Výška príspevku za opatrovanie závisí od príjmu opatrovaného. A tak to má byť aj po zmene zákona. Len sa mierne upraví koeficient.
BRATISLAVA. Kedysi sa príspevok na opatrovanie krátil, keď príjem opatrovaného bol vyšší ako 1,2násobku životného minima. V roku 2009 sa to zmenilo na 1,3násobku a približne rovnako to bude aj naďalej. Vláda sa rozhodla prilepšiť ľuďom iba o jednu desatinu.
Zatiaľ nič neboli platné argumenty ústredia práce a niekoľkých organizácií, že príspevok je nízky a stále sa znižuje.
„Čiastočne sa akceptuje,“ znie odpoveď ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Pri peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zvýšiť hranica ochrany príjmu z 1,3 na 1,4 násobok sumy životného minima.“
Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov a Zhromaždenie zástupcov organizácií občanov s telesným postihnutím vzniesli pripomienku, že to treba zrušiť. Takáto pripomienka je však nad rámec návrhu zákona.
„Tento systém je nastavený tak, že výška príspevkov na kompenzáciu sa určuje v závislosti od príjmu, pričom pomoc sa v najvyššej miere poskytuje fyzickým osobám s najnižšími príjmami,“ hovorí Daniela Šulcová z mediálneho odboru ministerstva.
Životné minimum sa mení v júli, a to na základe údajov za prvý štvrťrok.
Príspevok na opatrovanie je v percentách z tejto sumy a tá sa vždy zvýši, ale vzápätí úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prehodnotia príjem ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím za predchádzajúci rok. A dôchodky, ktoré väčšina z nich poberá, rastú oveľa rýchlejšie ako životné minimum.
V rokoch 2005 až 2009 sa priemerný príspevok na opatrovanie znížil o 22 percent.
Priemerný starobný dôchodok za ten čas vzrástol o 33 percent, priemerný invalidný dôchodok o 29 percent.
O čo ide
- Človek s ťažkým zdravotným postihnutím starší ako šesť rokov si vyžaduje opatrovanie, ak je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a má stupeň odkázanosti V alebo VI.
- Kto takúto pomoc poskytuje, môže dostávať príspevok na opatrovanie.
- Musí byť plnoletý, svojprávny a schopný vykonávať takúto ťažkú činnosť. Ak opatruje popri zamestnaní, nesmie mať mzdu vyššiu ako dvojnásobok životného minima, teda 370,76 eura mesačne.
Výška príspevku
- Na opatrovanie jedného človeka je mesačne 111,32 percenta životného minima. Dnes to je 206,37 eura.
- Táto suma nie je pevná. Na základe určitých skutočností sa znižuje, najčastejšie pre zvýšenie príjmu opatrovanej osoby.
- Ak je vyšší ako 1,3násobku životného minima, príspevok sa zníži o tento presah. Dnes je hranica 240,99 eura.
- Iné je, ak ide o nezaopatrené dieťa. Príspevok sa zníži, až keď jeho príjem prevyšuje trojnásobok životného minima.
- Do júna to predstavuje 556,14 eura.
Popri dôchodku
Ak opatrovateľ poberá starobný, predčasný, plný invalidný, výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok, na opatrovanie jedného človeka mu patrí iba 46,38 percenta životného minima, to je 85,98 eura. V tomto prípade však nezáleží na príjme opatrovaného.
Možnosti vydýchnuť si
- Každý, kto opatruje, má právo na oddych, a to dokonca bez toho, aby prišiel o príspevok.
- Prvou z dvoch možností je odľahčovacia služba 30 dní do roka. O opatrovaného sa vtedy postará obec alebo mesto – formou opatrovateľskej služby.
- Druhou možnosťou je opatrovateľská služba v rozsahu najviac osem hodín mesačne.
Úrad nemôže konať inak ako podľa zákona, hoci je rozhodnutie tvrdé. Ústavný súd zatiaľ nezasiahol.
BRATISLAVA. Rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o znížení príspevku na opatrovanie obsahuje poučenie, že môžete podať odvolanie. Úrad, ktorý ho vydal, však nemôže zmeniť to, o čom rozhodol podľa zákona.
Hmotná núdza
- Príjem domácnosti nedosahuje jej životné minimum.
- Žiadosť o pomoc vybavuje úrad práce.
- Skúma sa aj majetok.
Je otázka, čo by urobil Ústavný súd. Zatiaľ nemal príležitosť posúdiť ustanovenie, podľa ktorého sa príspevok môže znížiť na pár eur.
Ústavný súd zaregistroval tri podania na nesúlad tohto ustanovenia s ústavou, a to od dvoch ľudí. „Vo všetkých prípadoch išlo o nekvalifikované podania, boli vybavené odložením,“ napísala jeho hovorkyňa Anna Pančurová.
Návrh na začatie konania môže sformulovať najmenej pätina parlamentu, prezident, vláda, všeobecný súd, generálny prokurátor alebo verejný ochranca práv.
Ak vám príjem nestačí na základné životné potreby, môžete požiadať o pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce rozhodne na základe vášho príjmu.
Kto sa stará o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, je zvýhodnený aspoň tým, že sa neskúma, či si môže zabezpečiť alebo zvýšiť príjem prácou.
Ešte je tu charita. Ak je pomoc pre opatrovaného od rôznych občianskych združení alebo dobrodincov v peňažnej podobe, považuje sa za jeho príjem, takže znižuje príspevok na opatrovanie. Novela zákona o príspevkoch na kompenzáciu by to však mala odstrániť.
