Zamestnanci podľa navrhovanej zmeny Zákonníka práce by mali získať predĺžené víkendy a návrh vítajú aj firmy.
BRATISLAVA. Jednou z noviniek navrhovaných v novele Zákonníka práce (ZP) je možnosť presunu dní pracovného pokoja pri niektorých sviatkoch zo stredu týždňa na pondelok či piatok.
"Napríklad, keď 1. máj pripadne na stredu, tak po dohode v kolektívnej zmluve sa bude môcť oslavovať vo forme pracovného voľna v piatok respektíve v pondelok," vysvetlil začiatkom marca pre médiá minister práce Jozef Mihál (SaS).
Zamestnanci by tak mali získať predĺžené víkendy a návrh vítajú aj firmy.
"Umožnilo by to napríklad využívať technologické odstávky zariadení. V prípade, že potrebujeme odstaviť zariadenie na tri dni a štátny sviatok je v stredu, vieme ho presunúť na piatok, čo samozrejme pomáha, lebo odstávka môže byť v jednom časovom celku," vysvetľuje pre TASR hovorca KIA Motor Slovakia Dušan Dvořák.
Súbeh odstupného a výpovednej doby sa má rušiť
Po presadení súčasného znenia novely by sa mala zrušiť povinnosť súbehu odstupného a výpovednej doby. Toto opatrenie privítali zamestnávatelia, dlhodobo ho však kritizujú odborári.
"Zrušenie súbehu je plne v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce," upozorňuje však pre TASR Andrea Hajdúchová z mediálneho odboru ministerstva s tým, že súbeh týchto inštitútov sa nevyužíva vo všetkých krajinách Európskej únie.
Od septembra, mesiaca, kedy by malo platiť nové znenie ZP, pravdepodobne nastanú aj zmeny v reťazení pracovného pomeru na čas určitý. Zamestnávateľ by mal mať po novom možnosť predĺžiť takýto pomer celkovo trikrát, a to v rámci troch rokov.
Pracovník tak bude môcť po prijatí takejto zmeny mať u jedného zamestnávateľa maximálne tri predĺženia, potom musí dostať zmluvu na dobu neurčitú. V súčasnosti ZP povoľuje iba dve predĺženia na dobu určitú počas dvoch rokov.
Zmení sa skúšobná aj výpovedná doba
Zmeny by mali nastať aj pri dĺžke skúšobnej doby, avšak iba pre vedúcich pracovníkov. V prípade manažérov nie je totiž podľa ministerstva vždy jednoduché vyhodnotiť ich schopnosti počas troch mesiacov.
"Výsledky ich práce sa niekedy ukážu až po dlhšej dobe," dodáva Hajdúchová. Obdobie skúšobnej doby pre bežných zamestnancov sa má aj po prijatí novely zachovať na úrovni troch mesiacov.
Tak ako skúšobná bude inak vyzerať aj výpovedná doba. Tá by sa mala po novom pohybovať od jedného do piatich mesiacov v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Najkratšie obdobie trvania výpovede - jeden mesiac - sa navrhuje pri zamestnaneckých pomeroch, ktoré trvajú menej ako jeden rok. Na najdlhšiu minimálnu výpovednú dobu, a to na päť mesiacov, má nárok pracovník, ak má odpracovaných aspoň 20 rokov u jednej firmy.
Ďalšou z radu presadzovaných zmien je možnosť uzavretia konkurenčnej doložky, ktorá obmedzí činnosť zamestnanca až na jeden rok. Ide o dohodu, ktorú bude môcť uzavrieť zamestnávateľ so svojím pracovníkom, aby nemohol po ukončení pracovného pomeru vykonávať tú istú činnosť u inej firmy.
Rezort práce tak chce v novele ZP navrhnúť maximálne obdobie 12 mesiacov, počas ktorého by mala konkurenčná doložka platiť. Odmena by mala byť aspoň na úrovni 70 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca v každom mesiaci, v ktorom trvá obmedzenie.
"Zamestnávateľ však nebude môcť obmedziť v konkurencii toho, koho nie je schopný dostatočne finančne ohodnotiť," vysvetlila pre TASR Andrea Hajdúchová z mediálneho odboru ministerstva.