Ministri financií krajín eurozóny sa dohodli na vytvorení stáleho eurovalu od roku 2013. Dohodu by mali potvrdiť aj európski lídri na summite v Bruseli. Pre koho je to dobrá správa?
Dohoda prišla trochu skôr, ako som očakával. Asi pred dvoma týždňami v tieni toho, čo sa udialo v Japonsku, sa dohodlo, že sa zvýši úverová kapacita terajšieho eurovalu. Myslím si, že to bola pre trhy dobrá správa. Potom sa čakalo na túto dohodu. Ale správa spred dvoch týždňov viac potešila trhy.
Prichádzalo do úvahy aj iné riešenie, ktoré by bolo dobré nielen pre trhy? Slovensko, podobne ako ostatné krajiny, bude musieť do záchranného fondu prispieť napríklad aj hotovosťou.
Je to politické rozhodnutie. Ak chcete byť naďalej súčasťou 27 krajín a byť v eurozóne, mali by ste spolupracovať a vložiť do fondu peniaze.
V stredu odstúpil portugalský premiér José Sócrates, lebo parlament nepodporil jeho úsporný balíček. Vyhne sa ešte Portugalsko žiadosti o pomoc?
Portugalsko ako krajina môže podobne ako Španielsko získať späť dôveru investorov. O Španielsku sa pred piatimi, šiestimi mesiacmi hovorilo, že pôjde do defaultu alebo požiada o pomoc. Španielske autority sa vyrovnali so situáciou, majú reálny plán, ako posilniť kapitál v bankách. Problémy v Portugalsku nie sú také veľké, aby ich nedokázalo vyriešiť. Nemyslím si, že musia požiadať o pomoc z eurovalu. Trhy teraz Portugalsku veľmi neveria a úročenie dlhopisov stúpa. Treba navrátiť dôveru trhov, aby problém nebol o niekoľko týždňov, keď Portugalsko bude mať splatné dlhopisy. Do leta má splatiť 10 miliárd eur.
Ak Portugalsko predsa len požiada o pomoc, čo to bude znamenať pre ostatné krajiny, najmä Španielsko?
Španielsko urobilo veľa práce. Nemyslím si, že je dnes prepojené na Portugalsko.
Čo by malo Portugalsko urobiť v najbližších týždňoch?
Nie som politik. Ale mali by oznámiť, aké chcú robiť reformy a nájsť konsenzus. V Španielsku, keď sa hlasovalo o rozpočte, sa dokázalo pravé krídlo dohodnúť s ľavým. Španielska centrálna banka má jasný plán. Banky majú zvýšiť kapitál, predávať aktíva a pracovať tvrdo. To práve prebieha.
Sú banky vinníkom finančnej krízy?
Určite majú svoj podiel na chybách.
Viaceré vlády museli banky zachraňovať. Mali by banky preto platiť špeciálnu bankovú daň?
V tom prípade zdaníte samých seba. Bude to započítané do ceny, vaša debetná karta bude mať poplatky, banky sa budú snažiť získať peniaze naspäť. Nemyslím, že tresty majú ekonomický zmysel. Možno by sme mohli vyšetrovať ako v USA, možno vymeniť nekompetentných ľudí vo vedení.
Netlačia systémy ako euroval len problémy pred sebou?
Záchranným systémom vyriešite problém likvidity. Grécko alebo Írsko budú splácať peniaze každý štvrťrok, takže sa získa čas riešiť nesolventnosť.
Bude Grécko schopné splácať úroky a vrátiť peniaze, ktoré dostalo pred rokom? Sú politické reformy v Grécku na dobrej ceste?
Som bankár, mali by ste počúvať OECD alebo európske autority. Myslím, že tu je postup autorít na správnej ceste.“
