BRATISLAVA. Kabinet Ivety Radičovej v stredu odsúhlasil návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa má upraviť zmluva o Európskej únii tak, aby umožňovala vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového permanentného eurovalu.
Ten má od polovice roku 2013 nahradiť súčasný dočasný euroval. Premiérka Iveta Radičová tak dostala od ministrov mandát na hlasovanie o zmene zmluvy tak, aby vznik nového valu umožnila.
O návrhu by mala už 24. a 25. marca rokovať Európska rada a ratifikácia rozhodnutia bude následne ešte podliehať rozhodnutiu Národnej rady.
"Prijatie rozhodnutia je vedené záujmom na zabezpečení stability eura, čo je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska. Rovnako je prijatie tohto rozhodnutia plne v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami krajiny,“ konštatuje sa v materiáli rezortu zahraničných vecí.
Po schválení rozhodnutia radou ho budú musieť schváliť členské štáty. V slovenskom prípade bude toto rozhodnutie predložené na rokovanie vlády a následne Národnej rade. V súlade s Ústavou bude na vyslovenie súhlasu s rozhodnutím Európskej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
"Celý proces bude potrebné zavŕšiť do konca roka 2012, keďže účinnosť tohto rozhodnutia je stanovená od 1. januára 2013,“ dodáva sa v materiáli. Rozhodnutie sa bude v parlamente prerokúvať ako medzinárodná zmluva, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.
Podľa premiérky Ivety Radičovej je pre Slovensko v súčasnosti výhodnejšie podieľať sa na kapitáli mechanizmu hotovosťou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byť poskytnuté v oveľa vyššej miere ako hotovostný vklad.
Hotovosť ako záruka
Hotovosť vložená do nového Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý v roku 2013 nahradí súčasný euroval, poslúži len ako forma záruky, nie na priamu injekciu do problémovej ekonomiky.
Aj keď si Slovensko aj ďalšie krajiny budú musieť na vklad požičať, takto zvýšený deficit a dlh Európska komisia zohľadní pri posudzovaní schopnosti štátu plniť podmienky Paktu stability a rastu, konštatuje v stanovisku k dohodnutým podmienkam nového krízového mechanizmu Úrad vlády.
K dohode došlo začiatkom tohto týždňa na rokovaní ministrov financií eurozóny, definitívne ju majú potvrdiť najvyšší predstavitelia členských štátov Európskej únie (EÚ) vrátane premiérky Ivety Radičovej vo štvrtok a piatok na summite v Bruseli.
ESM bude medzivládna organizácia, ktorá bude mať povahu regionálneho záchranného fondu a bude slúžiť na prípadnú mimoriadnu finančnú pomoc členom eurozóny, ktorí sa ocitli vo finančnej tiesni.
Efektívna úverová kapacita mechanizmu má dosiahnuť 500 miliárd eur. Peniaze na prípadnú pomoc by získaval vydávaním dlhopisov s ratingom AAA.
Keďže časť krajín eurozóny vrátane Slovenska toto najvyššie ratingové hodnotenie nemá, ESM bude musieť disponovať finančnými prostriedkami v celkovej výške 700 miliárd eur, z čoho 80 miliárd eur má byť splatených v hotovosti a zvyšok tvorí tzv. kapitál na požiadanie.
Tento postup je pre zúčastnené štáty podľa úradu vlády výhodnejší ako spoliehať sa výlučne na záruky, ako je to v súčasnom eurovale.
Výška straty
"Na dosiahnutie úverovej kapacity 500 miliárd eur iba cez záruky by boli potrebné záruky vo výške 2,33-násobku kapacity, to znamená takmer 1,3 bilióna eur," vyčísľuje ÚV vo svojom stanovisku.
Práve z tohto dôvodu Slovensko súhlasilo s novou štruktúrou mechanizmu vrátane vloženia hotovosti, ktorá by mala z našej strany predstavovať splatenie 659 miliónov eur postupne v rokoch 2013 až 2015.
"V prípade najčiernejšieho scenára, teda ak by ESM požičal peniaze a dlžnícka krajina by ich nemohla vrátiť, slovenská strata by pri zárukách bola vyššia ako pri hotovosti," upozorňuje úrad vlády.
Slovensku sa pritom spolu s ďalšími štátmi podarilo presadiť zmenu kľúča určovania podielu v novom mechanizme, vďaka čomu priamo ušetrí 133 miliónov eur.
"Vláda si uvedomuje spoluzodpovednosť za stabilitu našej meny eura. Nie sú jej cudzie princípy solidarity a spolupatričnosti," vysvetľuje slovenskú účasť v novom krízovom mechanizme úrad vlády.
Odmietavé postoje malo Slovensko v minulosti voči nespravodlivému rozloženiu bremena a voči morálnemu hazardu, obidve tieto otázky sa však už vyriešili - prvý problém novým príspevkovým kľúčom, druhý zahrnutím účasti privátneho sektora do nových pravidiel.
