BRATISLAVA. Filmári sa obávajú návrhu novej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej, ktorá chce použiť desať miliónov eur na výrobu nových programov len na potreby zadlženej Slovenskej televízie.
Vlani tieto peniaze dostali externí producenti na projekty pre STV, napríklad na seriál Záchranný systém, ktorý ešte nevysielali. Televízia rozdeľuje balík peňazí na základe zmluvy so štátom, ktorý jej na to dáva peniaze.
Teraz chce milióny určené na výrobu pôvodnej tvorby použiť na dovybavenie strižní alebo vysielanie omší.
V podnete do Bruselu môže odísť sťažnosť, že u nás poskytovali nedovolenú štátnu pomoc. Štát totiž nemôže dať súkromným firmám viac ako 200-tisíc eur, a to sa stalo, keď producenti dostávali na projekty podporu z Audiovizuálneho fondu aj od RTVS. Ministerstvo kultúry i vedenie RTVS tento názor odmietajú.
Pochybnosti nezávislých
„Peniaze by mali byť prideľované na základe verejnej súťaže a mali by ísť do externého prostredia na výrobu hodnotných programov. Nemali by sa roztopiť v prevádzke televízie," hovorí dokumentarista Peter Kerekes za Asociáciu nezávislých producentov.
Organizácia kritizovala minuloročné rozdelenie peňazí, časť dostali aj jej členovia. V najbližších dňoch sa aj preto majú stretnúť s ministrom kultúry Danielom Krajcerom.
„Použitie peňazí zo zmluvy so štátom na internú výrobu je ďalšie absurdné riešenie, ktoré len prehĺbi úpadok audiovizuálnej kultúry," myslí si režisérka Zuzana Piussi.
Slovenská televízia podľa nej nemá potenciál na kvalitnú tvorbu, čo už mnohokrát preukázala.
„Peniaze, ktoré mali ísť na filmy a dokumenty, skončia niekde v prenosovom voze a predražených náboženských reláciách."
V najbližších dňoch sa podľa Kerekesa rozhodne aj o sťažnosti do Bruselu, posudzujú ju právnici. „Máme podozrenie, ale nechceme sa unáhliť. Musíme presne zistiť dôsledky."
Podnet podporuje aj Piussi. Minulý rok ho konzultovali s už nebohým právnikom Ernestom Valkom.
Nápad financovať z miliónov zo zmluvy so štátom výrobu bežných relácií a čiastkové dovybavenie technológií STV nepovažuje za šťastný ani Petra Kolevská, bývalá programová riaditeľka v Slovenskej televízii.
„Desať miliónov eur bežný chod STV nezachráni, maximálne mu pomôže na veľmi krátke obdobie," myslí si.
Okolo rozdelenia minuloročného balíka boli spory, ušlo sa totiž len úzkej skupine. Napríklad dva milióny seriálu Záchranný systém, na ktorom sa podieľala Kolevská.
Časť producentov z externého prostredia preto zvažuje podnet Európskej komisii. Zároveň hovoria, že bude škoda, ak sa desaťmiliónový balík roztopí len v Mlynskej doline.
Ministerstvo posudzuje
Zemkovej zámer presunúť peniaze do STV ministerstvo kultúry posudzuje. Sťažnosti do Bruselu na nepovolenú štátnu pomoc sa neobáva.
„Zmluva so štátom nepredstavuje nepovolenú štátnu pomoc a keďže nejde ani o novú štátnu pomoc, nebolo potrebné ju komisii notifikovať. Prijímateľom pomoci od štátu nie sú producenti, ale Rozhlas a televízia Slovenska," hovorí Eva Chudinová z ministerstva kultúry.
„Určite to nie je štátna pomoc a už vôbec nie nedovolená. Je zvláštnym titulom na štátny príspevok pre RTVS, nie pre producentov," myslí si Zemková.
Jej návrh počíta aj s druhým balíkom na projekty pre externistov. Na ten však ministerstvo peniaze pripravené nemá.
Získať právny názor o nedovolenej pomoci je náročné, právnici nepoznajú podrobnosti zmlúv. Zemková hovorí, že ak aj v minulosti boli pochybnosti o notifikácii zmluvy v Bruseli, po jej aktuálnych zmenách už to tak nebude.
Ak by prišlo k narušeniu hospodárskej súťaže zvýhodňovaním niektorých podnikateľov na úkor ostatných, mohlo by podľa právničky Via Iuris Zuzany Čaputovej ísť o nedovolenú štátnu pomoc.
„O tom, či k takejto pomoci došlo, alebo nie, môže rozhodnúť iba Európska komisia na základe sťažnosti," povedala. Rozhodnutie z Bruselu by podľa nej zrejme neprišlo rýchlo.
Zmluva so štátom podľa exministra vznikla aj na podporu externých producentov.
BRATISLAVA. Vyčleniť zvlášť desať miliónov eur na pôvodnú tvorbu v Slovenskej televízii aj v Slovenskom rozhlase je nápad exministra kultúry Mareka Maďariča zo Smeru.
Prvýkrát tak dostali peniaze v Mlynskej doline a obrátenej pyramíde vlani – mali sa stať zárukou, že sa zo štátneho nebudú financovať len staré dlhy a prevádzkové náklady, ale po rokoch reprízovania príde televízia so zaujímavými projektmi.
Projekty
- Seriál o záchrannej službe – 2 157 610 eur
- Príbehy o živote rozmanitých ľudí – 1 202 000 eur
- adaptácia najznámejších diel svetovej literatúry - 1 161 000 eur
Poslanec Maďarič je spokojný s tým, že vďaka desaťmiliónovej dotácii sa dostali do vysielania pôvodné seriály a dokumenty. Priznáva problémy v systéme rozdeľovania peňazí, časť sa vraj ani nepodarilo vyčerpať. Všetko sa podľa neho dá nastaviť lepšie.
Dokumentaristi, ktorí sú v zahraničí oceňovaní na festivaloch, sa k peniazom pri veľkých projektoch dostávajú oveľa ťažšie.
„Nápad, že sa nebude dotovať televízia, ale že peniaze pôjdu na výrobu programov, je dobrý. Zlé je to, že podmienky, na základe ktorých sa udeľovali peniaze na firmy, boli netransparentné," hovorí režisér Peter Kerekes, úspešný naposledy s filmom Ako sa varili dejiny.
Asociácia nezávislých producentov systém rozdeľovania kritizovala napriek tomu, že časť získali aj oni.
Nápad zmluvy so štátom podľa producenta Patrika Pašša, ktorý prichystal Kriminálku Staré Mesto, sa opieral o osvedčené princípy BBC.
„Rátalo sa s tým, že tieto peniaze budú pre nezávislých producentov, ktorí svojou prácou prinesú do spoločného projektu ďalšie peniaze minimálne vo výške 50 percent," povedal Pašš.
Môžu tak vraj vznikať náročnejšie a hodnotnejšie diela. V decembri odstúpil z funkcie šéfa Audiovizuálneho fondu, čo je ďalší kanál aj štátnych peňazí pre tvorcov.
Zo štátneho Fondu na podporu filmu išlo jeho spoločnosti Trigon 392–tisíc eur. Ďaších 37-tisíc získala aj podpredsedníčka rady fondu Kolevská. Rozhlas zmluvu podpísal už vlani, televízia ju stále nemá.
