BRATISLAVA. Debata o Portugalsku už nie je o tom, či krajina požiada o pomoc z eurovalu. Otázkou skôr je, kedy sa tak stane.
Krajine rastú výnosy. Tie musí vláda platiť investorom, aby si kúpili jej dlhopisy. Len v tomto roku si musí požičať 20 miliárd eur, aby prefinancovala svoj dlh.
Riešením sú reformy
„Ak sa nám nepodarí odsúhlasiť nové opatrenia v rozpočtovom pláne, môže to krajinu tlačiť smerom k zahraničnej pomoci," pripustil podľa agentúry Reuters portugalský minister financií Fernando Teixeira dos Santos.
Opozičných sociálnych demokratov vyzval, aby podporili úsporné plány vlády. Inak by to mohlo prinútiť Španielsko, ktoré vlastní veľký objem portugalských dlhopisov, aby požiadalo o pomoc.
Pochybnosti, ako sa Portugalsko vyrovná so svojimi dlhmi, má aj ratingová agentúra Moody's. Minulý týždeň totiž znížila krajine hlavný rating o dva stupne na A3.
„Výnos portugalských štátnych dlhopisov rastie, a to musí do niečoho vyústiť," hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Odhady, koľko by si mohlo Portugalsko požičať, sa pohybujú medzi 50 až 100 miliardami eur. V tomto pásme sa o výške pomoci špekulovalo aj pri Írsku, ktoré sa v novembri dohodlo na záchrannom balíku za 85 miliárd eur. V máji dostalo pôžičku od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie Grécko.
Tri rôzne príbehy
Situácia Grécka, Írska a Portugalska je však odlišná. Grécko sa dlhodobo správalo rozšafne, malo vysoké rozpočtové výdavky, vďaka čomu tvorilo vysoké schodky.
Írsko je v problémoch pre banky, ktoré sa viezli na vlne realitného boomu. Keď ceny nehnuteľností padli, zaznamenali veľké straty. Tie sa rozhodla sanovať vláda.
„Írska rozpočtová disciplína ani zďaleka nie je taká desivá ako v Grécku. A preto má Írsko z trojice krajín najväčšiu šancu sa zo šlamastiky rýchlo dostať," myslí si Šichtařová.
Írom sa však na rozdiel od Grékov nepodarilo na nedávnom summite vyjednať lepšie úverové podmienky. „Íri sú eurozónou trestaní viac než Gréci, ktorí si dlhy vyrobili utrácaním za sociálne dávky a neefektívny verejný sektor," tvrdí ekonóm ČSOB Petr Dufek.
Írsky premiér Enda Kenny si na summite vypočul výčitky najmä od francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Dôvodom je nízka 12,5-percentná firemná daň, ktorú Íri odmietajú zvýšiť.
„Portugalsko nie je Írskom ani Gréckom. Je to krajina, ktorá, bohužiaľ, ani napriek členstvu v únii nedokázala príliš rásť," hovorí Dufek.
Krajina nemíňala nad pomery ako Grécko, no po vstupe do eurozóny stratila cenovú konkurencieschopnosť. Nezamestnanosť začala stúpať, rast ekonomiky sa spomalil. Portugalsku sa nedarilo napĺňať rozpočtové príjmy. „Napokon úplne rovnakému problému čelí aj Španielsko," dodala Šichtařová.
Portugalsko môžu z tejto cesty zvrátiť iba štrukturálne reformy, dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.