BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) sa prikláňa k návrhu zmien v daniach a odvodoch, ktorý počíta so sociálnym odvodom pre živnostníkov 16 percent a daňovým bonusom.
Alternatívou je model, ktorý ráta s odvodom vo výške 13 percent. No pri ňom podľa Mikloša ostane vysoká motivácia pre firmy aj zamestnancov prechádzať umelo na živnosti.
Druhá alternatíva
Kresťanskí demokrati sa prikláňajú k návrhu s nižším odvodom. „Pre nás je 16 percent veľa," hovorí poslanec KDH Július Brocka.
Daňový bonus, ktorým chce ministerstvo zatraktívniť návrh s vyšším odvodom, je podľa neho komplikovaný a v rozpore s princípom, že vláda ide všetko zjednodušovať.
Kto si polepší,
kto nie
Čistý príjem sa zvýši:
- 1,65 milióna zamestnancom,
- 67,5tisíca živnostníkom.
Koho znevýhodnia:
- asi 22-tisíc zamestnancov,
- 228-tisíc živnostníkov,
- asi 520-tisíc dohodárov.
Daňový bonus by si podľa návrhu ministerstva mohli uplatniť živnostníci, ktorým vyjde ročný čiastkový základ dane z podnikania medzi 8345 až 16 689 eur. Bonus by bol najviac vo výške asi 601 eur.
Poslanec Mosta–Híd Ivan Švejna včera zopakoval, že podporia taký návrh, ktorý bude predstavovať menšiu záťaž pre živnostníkov. Prepočítaný návrh z ministerstva však zatiaľ nevideli.
Šéf SaS Richard Sulík sa niekoľkokrát vyjadril, že k alternatívam nemá výhrady. „Ja viem žiť s oboma návrhmi," povedal.
Brocka pripustil, že tlak zamestnávateľov na zamestnávanie umelých živnostníkov je evidentný. „Otázka znie, či tento problém nie je možné riešiť inak. Napríklad cez Zákonník práce," hovorí.
Rovnako šéf Mosta–Híd Béla Bugár. Povedal, že sú aj iné možnosti, ako sa dá zákonne zamedziť tomu, aby zamestnanci prešli na živnosť alebo dohodu a robili pre firmu to isté.
„Neviem si predstaviť, ako by sa stanovili kritériá, ktorá živnosť je v poriadku a ktorá už nie a ako by sa to kontrolovalo," hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Zvýšenie odvodov môže podľa neho spomaliť prechod na umelé živnosti.
Aj podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša navrhované zmeny môžu zmenšiť odlev ľudí zo zamestnaneckých pozícií na živnosť. „Postihnú však aj klasických živnostníkov," hovorí Karpiš.
Problém: Sivá ekonomika
Šéf slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik vidí problém skôr v sivej ekonomike, teda v príjmoch bez bločkov či faktúr. Na ňu by sa vláda mala podľa neho zamerať.
Analýza, aký je podiel takzvanej sivej ekonomiky na hrubom domácom produkte alebo o koľko takto štát prichádza, však chýba.
Pred niekoľkými rokmi robil obdobnú analýzu Infostat, aktuálne dáta však nemá. Dá sa len predpokladať, že v čase, keď rastie nezamestnanosť, stúpa aj podiel sivej ekonomiky.