Šéfka národohospodárskeho oddelenia BA Marianne Kagerová pri prezentácii najnovšej prognózy pre východnú Európu uviedla, že v prípade "mäkkého pristátia" americkej konjunktúry s mierou rastu 2 % by malo hospodárstvo 5 krajín stredovýchodnej Európy (CEEC 5) - Poľska, Slovinska, ČR, SR a Maďarska - v roku 2001 narásť v priemere o 4,2 %. V prípade "tvrdého pristátia" hospodárstva USA s mierou rastu vo výške 1 % bude región postihnutý stratou 0,5 % z hospodárskeho rastu, čo by však v žiadnom prípade nepredstavovalo katastrofu.
Následky pre konjunktúru vo východnej Európe síce existujú, držia sa však v prijateľných hraniciach. Pravdepodobnosť tzv. crash scenára, tvrdého pristátia amerického hospodárstva, ktorý implikuje rast v eurozóne vo výške 2,3 % (2,7 % v prípade mäkkého dopadu), odhadujú ekonómovia z BA asi na 40 %. V pravdepodobnejšom hlavnom scenári sa javí "ružový obraz len s niekoľkými problémovými oblasťami".
Problémovým "dieťaťom" krajín východnej Európy je Rumunsko, v ktorom nie je možné odhadnúť čas trvania reforiem. Od začiatku transformácie došlo napríklad k piatim dohodám s Medzinárodným menovým fondom (MMF), z ktorých sa však ani jedna nenaplnila. BA očakáva tohtoročný rast hospodárstva v Rumunsku o 2,0 %, čo je najnižší rast v rámci východnej Európy. Najmä v Rusku (očakávaný rast 2,8 %) a na Ukrajine (3,0 %) by mohlo hospodárstvo rásť výraznejšie napriek očakávanému spomaleniu ropnej konjunktúry.
Ďalší problém vidí BA vo vysokom deficite platobnej bilancie Poľska, ktorý medzičasom dosiahol 7 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. V iných krajinách CEEC 5 tvorí deficit okolo 4 % z HDP. V Poľsku existujú dva trendy: vysoké úroky - reálne úroky vo výške 10 % predstavujú najvyššiu hodnotu vo východnej Európe - ako aj silný zlotý. Aby nedošlo k úplnému uduseniu vnútornej konjunktúry, je potrebné pomalé znižovanie úrokových sadzieb. Vysoké úroky zabrzdili investície, hrubé investície rástli v Poľsku pomalšie (o 3,5 %) ako reálny HDP (o 4,5 %).
Pozitívnu konjunktúru v CEEC 5 podporí predovšetkým zahraničný obchod. Spájanie s Európskou úniou (EÚ) dosiahlo vo väčšine krajín úroveň, ktorá zodpovedá vzájomnej úrovni štátov EÚ. Export v percentách z HDP tvorí na Slovensku 59,1 %, v Maďarsku a Česku 58,3 %, Slovinsku 54,4 %. Len v Poľsku je podiel výrazne nižší, a to 29,5 %. Na jednej strane tento nízky podiel spôsobila veľkosť krajiny a na druhej strane budovanie malých a stredných podnikov určených pre domáci trh. Najvyšší stupeň prepojenosti s EÚ vykazuje v rámci CEEC 5 Maďarsko, ktorého podiel EÚ na celkovom zahraničnom obchode tvorí 76,2 %. Nasleduje Poľsko so 70,5 %, ČR so 69,1 %, Slovinsko so 66,1 % a SR s 59,4 %.