BRATISLAVA. Povedal to v piatok po stretnutí s generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Pavlom Ďuriníkom podpredseda parlamentu a šéf Smeru-SD Robert Fico.
"Dnes ráno sme podali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, ktorá by sa mala konať v stredu alebo vo štvrtok budúci týždeň. Budeme rokovať o návrhoch zákonov, ktoré sme predložili," konštatoval Fico.
Trojica poslancov najsilnejšej opozičnej strany, a to Robert Fico, Ján Počiatek a Peter Kažimír, navrhuje zaviesť bankám mimoriadny ročný odvod vo výške 0,73 % z vybraných pasív.
Rovnako chcú v pléne presadiť aj zníženie DPH na pôvodných 19 % a rovnako obnovenie zníženej sadzby dane vo výške 6 % na tzv. predaj z dvora. Súčasťou balíka návrhov Smeru je aj návrh na zabránenie privatizácie teplárenských spoločností.
Vláda Ivety Radičovej zvýšila od začiatku tohto roka dočasne DPH na 20 % v rámci prijatého balíka opatrení, ktoré majú pomôcť ozdraviť verejné financie. Základná sadzba DPH by sa pritom mala vrátiť na pôvodnú úroveň po znížení deficitu verejných financií pod maastrichtské kritérium 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa opozičného Smeru-SD sa však vládou prijaté opatrenia výrazne podpisujú pod nárast cien na Slovensku a strana preto navrhuje DPH opätovne znížiť.
Prostredníctvom osobitnej bankovej dane chce Smer-SD spravodlivo rozložiť záťaž z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala okrem iného vplyv aj na nárast deficitov verejných financií v európskych krajinách, vrátane Slovenska.
"Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhnutou sadzbou 0,73 % budú slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz," odôvodňuje svoj návrh Smer-SD.
Platnosť tohto opatrenia by pritom podľa návrhu strany mala skončiť, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % HDP.
Ministerstvo financií ani vláda sa podľa slov ministra financií Ivana Mikloša zavedeniu bankovej dane nebránia. Rezort financií však zdôrazňuje, že chce postupovať koordinovane na základe diskusií v Európskej únii. Banková daň by sa pritom mohla stať realitou už od budúceho roka.
"Výsledkom týchto diskusií by mala byť s veľkou pravdepodobnosťou od 1. januára budúceho roka smernica o zavedení bankových poplatkov. Presadzujeme, aby sa tie peniaze používali vo zvláštnych fondoch na krytie nákladov prípadnej reštrukturalizácie alebo záchrany bánk," uviedol minulý týždeň Ivan Mikloš.
Návrh opozičného Smeru, ktorý sa bankovú daň v parlamente pokúšal presadiť už minulý rok, označuje Mikloš za populistické gesto.
Daň v takej výške ako navrhuje opozičná strana by podľa Mikloša uškodila slovenskej ekonomike, pretože banky by premietli takúto výšku bankovej dane do poplatkov a úrokov. Mikloš upozornil, že napríklad Veľká Británia zaviedla bankovú daň so sadzbou len niekoľko stotín percenta.
Zisk bankového sektora na Slovensku za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska o 105,4 % na 513,87 mil. eur. V roku 2009 pritom zisk bánk klesol o 50,8 % na 250,1 mil. eur.
Nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov boli vtedy podľa Národnej banky Slovenska hlavnými dôvodmi medziročného poklesu. Dôvodom prepadu ziskovosti za rok 2009 bol aj pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.
