Na dvojmesačnú výpovednú lehotu zrejme nebude mať nárok každý.
BRATISLAVA. Minister Jozef Mihál (SaS) by mal dnes do pripomienkového konania predložiť návrh novely Zákonníka práce. Novelizáciu Zákonníka dnes majú prerokovať aj koaliční lídri.
Vo väčšine sporných vecí musí Mihál navrhnúť text, za ktorý bude zodpovedný sám. Dohoda sociálnych partnerov totiž existuje len v pár kľúčových veciach.
Text, ktorý predloží Mihál, nebude obsahovať návrh, aby boli práva zamestnancov odstupňované podľa výšky ich platu. To kritizovali aj firmy, aj odborári.
Naopak, partneri vyhoveli ministerstvu v tom, aby bol Zákonník menej striktný a dovoľoval častejšie dohodu v kolektívnom vyjednávaní. Cieľom je posunúť Slovensko bližšie ku krajinám, ktoré majú voľnejší a teda aj pre investorov lákavejší Zákonník.
Prepúšťanie bude iné
Na čom sa dohodli
- Čerpanie rodičovskej dovolenky sa bude dať rozložiť na päť rokov.
- Za nadčasy by mal byť príplatok 25 %, pri rizikovej práci 33 % priemerného zárobku.
- Zamestnanec si môže dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas v rovnakom rozsahu ako nadčas. V takom prípade nemá právo na príplatok.
- Najmenej päťtýždňová dovolenka po dovŕšení 33 rokov zamestnanca.
Ďalší dôležitý parameter pri porovnávaní atraktivity krajín sú náklady na prepustenie zamestnanca, čo v jazyku Zákonníka práce znamená výšku odstupného a dĺžku výpovednej lehoty. Odbory a zamestnávatelia sa v tomto bode nedohodli, no ministerský návrh pôjde zrejme skôr v ústrety požiadavkám firiem.
Odbory presadzujú, aby bola minimálna výpovedná lehota dva mesiace, ako dnes. Ministerstvo ju navrhlo odstupňovať. Jej dĺžka by mala závisieť od dĺžky pracovného pomeru. Podľa toho by sa výpovedná lehota určila od jedného až do piatich mesiacov.
Rezort práce zamestnancov navrhol rozdeliť na štyri či päť skupín podľa dĺžky pracovného pomeru. Firmy by chceli len tri skupiny. Dvojmesačnú výpovednú lehotu by podľa návrhu firiem mohli dostať len ľudia, ktorí boli vo firme viac ako dva roky. Podľa ministerstva tí, ktorí vo firme pracovali viac ako rok a menej ako päť rokov.
Ministerstvo asi navrhne aj zrušenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty. K tomu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Zamestnanec by si mal vybrať, či chce odstupné, výpovednú lehotu, alebo ich kombináciu. Ak by bola výpovedná lehota dva mesiace, mohol by ju mať mesiac a k tomu odstupné vo výške mesačnej mzdy. Odbory s tým nesúhlasia.
Podobne to je s dlhšou skúšobnou lehotou pre vedúcich zamestnancov. Tam minister navrhuje najviac pol roka, ostatní by mali maximálne trojmesačnú lehotu. Odbory rozdiely nechcú.
Odbory: Nechceli dohodu
„Nedohadovali sa kompromisné riešenia, len si obe strany povedali svoj názor,“ hodnotil stretnutia Vladimír Mojš, viceprezident Konfederácie odborových zväzov.
Vina je podľa hovorkyne rezortu práce Slavomíry Sélešovej aj na strane odborov: „Bolo to podľa nás konštruktívne. Mohlo to byť ešte viac, keby od začiatku zástupcovia zamestnancov neboli na uliciach, ale za rokovacím stolom,“ tvrdí.
Mojš nevylúčil, že sa odbory vrátia k protestom, ak sa Zákonník predloží v podobe, ako vyzeral na rokovaniach s ministerstvom.
Minister práce navrhol, aby sa prechod ku konkurencii obmedzil.
BRATISLAVA. Pracovná zmluva môže zamestnancovi znemožniť pracovať u konkurenčnej firmy s rovnakou náplňou práce, ako u pôvodného zamestnávateľa. Obmedzenie môže byť najviac rok.
Zamestnanec by za to, že nemôže pracovať u konkurencie, od bývalej firmy dostával 70 percent platu. Ak by dohodu zamestnanec nedodržal, hrozila by mu pokuta.
Aj takéto opatrenie môže byť v novele Zákonníka práce, ktorú má dnes minister práce Jozef Mihál predložiť na pripomienkovanie.
Návrh sa odborárom nepáči. Sú podľa nich profesie ako programátori či lekári, kde by im toto opatrenie znemožnilo pracovať a hrozila by strata pracovných návykov.
S návrhom nesúhlasia ani firmy. Republiková únia zamestnávateľov navrhla, aby sa náhrada mzdy znížila na polovicu pôvodného platu.
