BRATISLAVA. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike Milady Dobrotkovej legislatíva zaostáva, pričom hlavným problémom je najmä financovanie zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach.
"Ak klient potrebuje na skvalitnenie svojho života niektoré zdravotné úkony, otázka je, kto ich bude hradiť," uviedla na stredajšej tlačovej besede riaditeľka odboru sociálnych vecí Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Michaela Šopová.
Vyhláška ministerstva zdravotníctva upravuje, ktoré zdravotné úkony môžu byť vykonávané aj v zariadeniach sociálnych služieb. V niektorých prípadoch však klienti týchto zariadení potrebujú aj inú zdravotnícku starostlivosť.
"Sú úkony, ktoré klienti potrebujú rovnako, no tie už nemôžu poskytovať zamestnanci zariadení sociálnych služieb. Je to skôr otázka na lekárov. Je tu však potom otázka, kto túto starostlivosť bude hradiť," uviedla Šopová.
Riešením by mohlo byť začleniť do platieb zdravotné poisťovne a ministerstvo zdravotníctva, pretože systém dnes neumožňuje, aby poisťovne hradili tieto úkony v zariadeniach sociálnych služieb, pretože tie pod ne nespadajú.
Šopová upozorňuje, že pri rozšírení úkonov, ktoré by mohli v budúcnosti poisťovne sociálnym zariadeniam preplácať, existuje riziko, aby sa z týchto zariadení nestali zdravotnícke zariadenia. Pred zmenou dnešnej legislatívy je preto potrebná širšia diskusia. "Hľadáme cesty ako skĺbiť sociálnu a zdravotnícku starostlivosť," konštatovala.
