BRATISLAVA. Ani po mesiaci rokovania sa odbory, zamestnávatelia a ministerstvo práce nevedia dohodnúť, ako by mal vyzerať Zákonník práce.
Do pondelka, keď by malo ministerstvo novelu zákona predložiť do pripomienkového konania, sa majú stretnúť ešte aspoň raz.
Problémom je začiatok aj koniec pomeru
Nezhody sú tradične v troch kľúčových oblastiach. V tom, ako ľudí prijímať, ako ich možno prepustiť a ako dlho by mali pracovať.
S čím súhlasia všetci partneri
- Najmenej päťtýždňová dovolenka pre zamestnancov, ktorí majú viac ako 33 rokov.
- Spružnenie Zákonníka práce posilnením kolektívneho vyjednávania.
- Výpovedná a skúšobná lehota sa určí ohraničením od do. Presnú dĺžku dohodne firma so zamestnancom alebo kolektívna zmluva. Rozpätie sa však nedohodlo.
- Zavedenie flexi konta ako trvalého, nie dočasného nástroja. Ľudia by v prípade, že by nemala firma zákazku, boli doma a dostávali plat. V prípade zákazky by však pracovali nadčas, ale nadčasy by im neboli vyplatené.
Na skúšobnej a výpovednej lehote sa sčasti už odborári a zamestnávatelia dohodli na predchádzajúcom stretnutí. Zhodli sa, že odmietajú návrh ministra.
Ten chcel dĺžku lehôt upraviť podľa výšky platu. Ľudia s nízkou mzdou by tak mohli byť v skúšobnej lehote len mesiac. U manažérov by sa naopak lehota predĺžila.
Zákon by mal podľa ich dohody určiť len najnižšie a najvyššie lehoty. Ostatné by malo byť vecou vyjednávania. Tam sa však dohoda skončila. Na konkrétnych dĺžkach sa zatiaľ nedohodli. Dnes zákon určuje maximálnu – trojmesačnú skúšobnú lehotu.
Výpovedná lehota je najmenej dva mesiace. Po tom, ako vo firme zamestnanec odpracuje viac ako päť rokov, je výpovedná lehota minimálne tri mesiace.
Partneri sa nevedia dohodnúť ani na tom, či vyhodený zamestnanec má mať právo na odstupné aj na výpovednú lehotu. Ministerstvo chce, aby po novom bola buď výpovedná lehota, alebo odstupné.
Vláda sa k tomu zaviazala aj v programovom vyhlásení. Na jej strane sú aj zamestnávatelia. Odbory sú zásadne proti.
Rozpory sú aj v tom, ako dlho by mali ľudia pracovať. Tému základnej dĺžky pracovného týždňa nikto neotvára, spor sa vedie, o tom, kto a koľko môže mať nadčasov.
Na dohodu neveria
Okrem ministerstva práce pod vedením Jozefa Mihála z SaS, nik z partnerov neverí, že môže existovať spoločná dohoda na dôležitých veciach.
„Zatiaľ sme sa na žiadnej zásadnej veci nedohodli," povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Na spoločnom návrhu sa podľa neho nemôžu so zamestnávateľmi dohodnúť.
„Nevyriešilo sa nič," povedal Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Na to, ako bude rezort postupovať, ak nevznikne spoločný návrh, hovorkyňa Slavomíra Sélešová povedala, že „sa očakáva, že sa dohodnú".
Ak nepríde k dohode, hrozia protesty. „Ak to bude tak, ako to teraz vyzerá, budem pokračovať v nátlakových akciách," povedal Mojš.
Elektronicky by po novom mohli prísť aj výpovede.
BRATISLAVA. Pracovná korešpondencia emailom? Ministerstvo práce to navrhuje v novele Zákonníka práce. Firma by tak mohla zaslať napríklad výpoveď zamestnancovi emailom.
Zamestnávatelia ani odborári s návrhom nemajú zásadný problém. Kritizujú však spôsob jeho realizácie. „Chápeme to ako otvorenie dverí pre novú formu komunikácie. Ale musí sa to dopracovať," povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Problematické je podľa nich preukázať, že zamestnanec elektronickú poštu dostal. Vyriešiť by sa to mohlo napríklad tým, že by sa písomnosti posielali na pracovný email, ktorý by mali podľa zmluvy zamestnanci čítať.
Preberanie pošty vidí ako problém aj viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Ak by to bolo vyriešené, s návrhom by problém nemali.
