BRUSEL. Krajiny eurozóny majú prijať zákony, ktoré by zaručili zdravie ich verejných financií. Vyplýva to z návrhu takzvaného Paktu konkurencieschopnosti, ktorý v pondelok dostali na posúdenie vlády krajín eurozóny.
Návrh vypracovali expertné tímy prezidenta Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuyho, pričom návrhy konzultovali so všetkými 17 vládami krajín eurozóny. Má byť základom pre diskusie lídrov eurozóny, ktorí o pakte budú rokovať na summite 11. marca.
Nemecko, podporované Francúzskom, predložilo hlavné myšlienky paktu na summite Európskej únie 4. februára. Mnohé krajiny únie však taktika Berlína a Paríža rozhnevala, pretože mali pocit, že sa dopredu a bez ich súhlasu rozhodlo o tom, čo majú robiť.
Nemecko a Francúzsko požadujú prijatie Paktu konkurencieschopnosti výmenou za to, že podporia zvýšenie prostriedkov v Európskom fonde finančnej stability (EFSF) a rozšírenie jeho operácií. Skutočná úverová kapacita fondu by mala vzrásť na 440 miliárd eur z terajších približne 250 miliárd eur, pričom fondu by malo byť umožnené, aby nakupoval dlhopisy problémových krajín alebo im požičiaval na výkup vlastných dlhopisov.
S čím počíta návrh paktu
Má upravovať tri oblasti:
- Konkurencieschopnosť – nový systém kontroly miezd a produktivity má donútiť krajiny znížiť náklady na prácu, ak budú rásť príliš rýchlo.
- Zamestnanosť – posilnenie mobility prac. sily, vzájomné uznávanie kvalifikácie a pod.
- Verejné financie – zavedenie dlhovej brzdy, penzijné systémy by mali byť prispôsobované demografickému vývoju, so spoločným daňovým základom pre firemnú daň sa už v návrhu neráta.
Pevnú a komplexnú dohodu považujú finančné trhy sa nevyhnutný predpoklad zvládnutia stále sa rozširujúcej dlhovej krízy, ktorá v súčasnosti ohrozuje Portugalsko a Španielsko.
Berlín požaduje pred akýmikoľvek zmenami týkajúcimi sa EFSF, aby ostatné krajiny schválili svoju verziu nemeckej "dlhovej brzdy". Tento zákon má zabrániť, aby krajiny prekračovali úniové limity týkajúce sa rozpočtového deficitu a verejného dlhu.
Francúzsko už vyhlásilo, že je pripravené prijať takýto zákon, niektoré krajiny, ako napríklad vysoko zadlžené Grécko, ho odmietajú.
V štvorstranovom dokumente s názvom "Zvýšenie koordinácie ekonomických politík v eurozóne, hlavné návrhy a koncepty" sa uvádza, že každá krajina si môže vybrať vlastné riešenie.
"Členským štátom by mala zostať voľba konkrétneho legislatívneho nástroja, ktorý využijú, ale mali by sa uistiť, že má dostatočne záväznú povahu," uvádza sa v návrhu.
"Každá krajina tiež môže rozhodnúť o presnom znení zákona (to znamená, že môže mať formu dlhovej brzdy, zákona týkajúceho sa primárneho salda alebo výdavkov)."
Návrh tiež odporúča zvýšenie dôchodkového veku, čo by pomohlo verejným financiám, keďže populácia starne a klesá pracovná sila. Nemecko zvýšilo vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. V dokumente sa neuvádzajú žiadne číselné ciele, len sa zdôrazňuje, že dôchodkové a sociálne systémy musia byť udržateľné.
Proti zásahom do dôchodkov Rakúsko
Mal by vzniknúť nový mechanizmus kontroly dôchodkových systémov. Nebude krajiny nútiť, aby zvýšili dôchodkový vek, ale vytvoria sa indikátory, ktoré ukážu, či sú štátne dôchodkové systémy udržateľné v rámci existujúcich politík.
"Musíme identifikovať krajiny, ktorých dôchodkové a sociálne systémy čelia veľkým výzvam. Budú sa musieť zaviazať, že budú riešiť tieto výzvy v stanovenom čase," uvádza sa v dokumente.
To znamená, že budú musieť upraviť dôchodkový vek vzhľadom na priemernú dĺžku života, obmedziť predčasný odchod do dôchodku, využiť cielenú podporu na zamestnávanie starších ľudí a podporovať celoživotné vzdelávanie. Voči zasahovaniu do dôchodkovému systému sa ohradilo napríklad Rakúsko.
Ďalším sporným bodom, ktorý presadzujú Nemecko a Francúzsko, je zrušenie indexácie miezd, k čomu vyjadrili výhrady Rakúsko, Španielsko, Belgicko a Luxembursko. V návrhu sa uvádza, že vývoj miezd a produktivity bude základom hodnotenia pokroku v oblasti konkurencieschopnosti.
Budú sa monitorovať jednotkové náklady práce a porovnávať v rámci eurozóny a s hlavnými obchodnými partnermi. Hodnotiť sa budú v rámci celej ekonomiky a v rámci hlavných sektorov.
Rovnako ako v prípade dôchodkov sa identifikujú krajiny, ktoré čelia veľkým výzvam z dôvodu vysokého a trvalého rastu nákladov na prácu. Tieto potom dostanú presne stanovený čas na riešenie.
Podľa návrhu sa každá krajina bude môcť rozhodnúť, ako bude kontrolovať náklady na prácu v súlade so svojimi vlastnými tradíciami rokovaní medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Vlády by však mali venovať pozornosť predovšetkým podpore decentralizácie kolektívneho vyjednávania a zlepšeniu "mechanizmu indexácie".
Dokument tiež požaduje obmedzenie miezd vo verejnom sektore, ktoré majú vplyv na platy v súkromnom sektore.
Spoločný daňový základ pre banky len dobrovoľne
Nemecko a Francúzsko tiež navrhovali zjednotenie základu dane zo zisku firiem v eurozóne. Proti tomu sa postavili napríklad Slovensko alebo Írsko. Mnohé krajiny sa obávajú, že to nakoniec povedie k diskusii o jednotnej daňovej sadzbe.
"Vytvorenie spoločného konsolidovaného základu firemnej dane môže byť cestou k zabezpečeniu konzistencie národných daňových systémov bez ich harmonizácie," píše sa v dokumente.
Ak nebudú všetky krajiny eurozóny súhlasiť so zjednotením základu dane zo zisku firiem, mal by sa spoločný základ zaviesť aspoň v menšej skupine štátov eurozóny, uvádza sa v návrhu. Komisia by mala predložiť návrh spoločného základu pre firemnú daň v najbližších týždňoch.
Návrh tiež požaduje, aby krajiny eurozóny prijali vlastné zákony o likvidácii problémových bánk.