Brusel chce zjednocovať dane pre firmy dobrovoľne

Návrh Paktu konkurencieschopnosti nenúti krajiny zavádzať minimálne dane pre firmy.

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.(Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL. Krajiny eurozóny majú prijať zákony, ktoré by zaručili zdravie ich verejných financií. Vyplýva to z návrhu takzvaného Paktu konkurencieschopnosti, ktorý v pondelok dostali na posúdenie vlády krajín eurozóny.

Návrh vypracovali expertné tímy prezidenta Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuyho, pričom návrhy konzultovali so všetkými 17 vládami krajín eurozóny. Má byť základom pre diskusie lídrov eurozóny, ktorí o pakte budú rokovať na summite 11. marca.

Nemecko, podporované Francúzskom, predložilo hlavné myšlienky paktu na summite Európskej únie 4. februára. Mnohé krajiny únie však taktika Berlína a Paríža rozhnevala, pretože mali pocit, že sa dopredu a bez ich súhlasu rozhodlo o tom, čo majú robiť.

Nemecko a Francúzsko požadujú prijatie Paktu konkurencieschopnosti výmenou za to, že podporia zvýšenie prostriedkov v Európskom fonde finančnej stability (EFSF) a rozšírenie jeho operácií. Skutočná úverová kapacita fondu by mala vzrásť na 440 miliárd eur z terajších približne 250 miliárd eur, pričom fondu by malo byť umožnené, aby nakupoval dlhopisy problémových krajín alebo im požičiaval na výkup vlastných dlhopisov.

S čím počíta návrh paktu

Má upravovať tri oblasti:

  • Konkurencieschopnosť – nový systém kontroly miezd a produktivity má donútiť krajiny znížiť náklady na prácu, ak budú rásť príliš rýchlo.
  • Zamestnanosť – posilnenie mobility prac. sily, vzájomné uznávanie kvalifikácie a pod.
  • Verejné financie – zavedenie dlhovej brzdy, penzijné systémy by mali byť prispôsobované demografickému vývoju, so spoločným daňovým základom pre firemnú daň sa už v návrhu neráta.

Pevnú a komplexnú dohodu považujú finančné trhy sa nevyhnutný predpoklad zvládnutia stále sa rozširujúcej dlhovej krízy, ktorá v súčasnosti ohrozuje Portugalsko a Španielsko.

Berlín požaduje pred akýmikoľvek zmenami týkajúcimi sa EFSF, aby ostatné krajiny schválili svoju verziu nemeckej "dlhovej brzdy". Tento zákon má zabrániť, aby krajiny prekračovali úniové limity týkajúce sa rozpočtového deficitu a verejného dlhu.

Francúzsko už vyhlásilo, že je pripravené prijať takýto zákon, niektoré krajiny, ako napríklad vysoko zadlžené Grécko, ho odmietajú.

V štvorstranovom dokumente s názvom "Zvýšenie koordinácie ekonomických politík v eurozóne, hlavné návrhy a koncepty" sa uvádza, že každá krajina si môže vybrať vlastné riešenie.

"Členským štátom by mala zostať voľba konkrétneho legislatívneho nástroja, ktorý využijú, ale mali by sa uistiť, že má dostatočne záväznú povahu," uvádza sa v návrhu.

"Každá krajina tiež môže rozhodnúť o presnom znení zákona (to znamená, že môže mať formu dlhovej brzdy, zákona týkajúceho sa primárneho salda alebo výdavkov)."

Návrh tiež odporúča zvýšenie dôchodkového veku, čo by pomohlo verejným financiám, keďže populácia starne a klesá pracovná sila. Nemecko zvýšilo vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. V dokumente sa neuvádzajú žiadne číselné ciele, len sa zdôrazňuje, že dôchodkové a sociálne systémy musia byť udržateľné.

Proti zásahom do dôchodkov Rakúsko

Mal by vzniknúť nový mechanizmus kontroly dôchodkových systémov. Nebude krajiny nútiť, aby zvýšili dôchodkový vek, ale vytvoria sa indikátory, ktoré ukážu, či sú štátne dôchodkové systémy udržateľné v rámci existujúcich politík.

"Musíme identifikovať krajiny, ktorých dôchodkové a sociálne systémy čelia veľkým výzvam. Budú sa musieť zaviazať, že budú riešiť tieto výzvy v stanovenom čase," uvádza sa v dokumente.

To znamená, že budú musieť upraviť dôchodkový vek vzhľadom na priemernú dĺžku života, obmedziť predčasný odchod do dôchodku, využiť cielenú podporu na zamestnávanie starších ľudí a podporovať celoživotné vzdelávanie. Voči zasahovaniu do dôchodkovému systému sa ohradilo napríklad Rakúsko.

Ďalším sporným bodom, ktorý presadzujú Nemecko a Francúzsko, je zrušenie indexácie miezd, k čomu vyjadrili výhrady Rakúsko, Španielsko, Belgicko a Luxembursko. V návrhu sa uvádza, že vývoj miezd a produktivity bude základom hodnotenia pokroku v oblasti konkurencieschopnosti.

Budú sa monitorovať jednotkové náklady práce a porovnávať v rámci eurozóny a s hlavnými obchodnými partnermi. Hodnotiť sa budú v rámci celej ekonomiky a v rámci hlavných sektorov.

Rovnako ako v prípade dôchodkov sa identifikujú krajiny, ktoré čelia veľkým výzvam z dôvodu vysokého a trvalého rastu nákladov na prácu. Tieto potom dostanú presne stanovený čas na riešenie.

Podľa návrhu sa každá krajina bude môcť rozhodnúť, ako bude kontrolovať náklady na prácu v súlade so svojimi vlastnými tradíciami rokovaní medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Vlády by však mali venovať pozornosť predovšetkým podpore decentralizácie kolektívneho vyjednávania a zlepšeniu "mechanizmu indexácie".

Dokument tiež požaduje obmedzenie miezd vo verejnom sektore, ktoré majú vplyv na platy v súkromnom sektore.

Spoločný daňový základ pre banky len dobrovoľne

Nemecko a Francúzsko tiež navrhovali zjednotenie základu dane zo zisku firiem v eurozóne. Proti tomu sa postavili napríklad Slovensko alebo Írsko. Mnohé krajiny sa obávajú, že to nakoniec povedie k diskusii o jednotnej daňovej sadzbe.

"Vytvorenie spoločného konsolidovaného základu firemnej dane môže byť cestou k zabezpečeniu konzistencie národných daňových systémov bez ich harmonizácie," píše sa v dokumente.

Ak nebudú všetky krajiny eurozóny súhlasiť so zjednotením základu dane zo zisku firiem, mal by sa spoločný základ zaviesť aspoň v menšej skupine štátov eurozóny, uvádza sa v návrhu. Komisia by mala predložiť návrh spoločného základu pre firemnú daň v najbližších týždňoch.

Návrh tiež požaduje, aby krajiny eurozóny prijali vlastné zákony o likvidácii problémových bánk.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 34 343
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 835
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 17 633
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 13 797
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 906
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 351
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 189
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 536
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 712
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 569

Téma: Európska únia


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan skončil v štrnástej etape štvrtý, po skvelom závere vyhral Fraile

Slovenský cyklista opäť zvýšil svoj náskok v bodovacej súťaži.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Trump je tým najhorším spojením Danka s Gašparovičom

Metafory zlyhávajú.

Neprehliadnite tiež

Podnik v Madride ponúka priestory na poludňajšiu siestu

Odpočinok v čase siesty láka čoraz viac zamestnancov, študentov aj turistov v Španielsku.

Rakúski hydinári zápasia s cenovým dumpingom zo zahraničia

V Rakúsku sa počet spracovateľských podnikov v priebehu 15 rokov znížil na polovicu.

Česko zažíva karavanový rozmach, dopyt rastie

Česi si čoraz viac volia dovolenku na domácom trhu namiesto zahraničnej.

Hirošima straší v Ružinov už vyše desaťročie

Z projektu Yosaria Plaza zostal len železobetónový skelet.

Nové Mesto má koncepciu rozvoja cyklistickej dopravy

Mestská časť si zadefinovala strategický materiál.