Agentúrnu správu sme o 19:27 nahradili autorským článkom.
Prerobený návrh Paktu konkurencieschopnosti zmierňuje niektoré kontroverzné body, ktoré presadzovalo Nemecko a Francúzsko. Informoval o tom denník Financial Times.
BRATISLAVA. Pracovná skupina v Bruseli v pondelok debatovala o prerobenom návrhu Paktu konkurencieschopnosti, ktorý dali dokopy predseda eurokomisie José Manuel Barroso a prezident Európskej únie Herman Van Rompuy.
Podľa informácií, ktoré priniesol britský denník Financial Times, návrh oproti nemeckej predstave, ktorá vyvolala ostrú diskusiu, obsahuje viacero ústupkov.
Sporné body
V Barrosovom a Van Rompuyovom návrhu chýba zrejme najkontroverznejšia časť pôvodného plánu, a to zjednotenie daňových základov pre firemnú daň z príjmov. Z úst viacerých členov vrátane Slovenska, Írska či Lotyšska zaznela na jeho adresu zásadná výhrada.
S čím počíta návrh paktu
Má upravovať tri oblasti:
- Konkurencieschopnosť – nový systém kontroly miezd a produktivity má donútiť krajiny znížiť náklady na prácu, ak budú rásť príliš rýchlo.
- Zamestnanosť – posilnenie mobility prac. sily, vzájomné uznávanie kvalifikácie a pod.
- Verejné financie – zavedenie dlhovej brzdy, penzijné systémy by mali byť prispôsobované demografickému vývoju, so spoločným daňovým základom pre firemnú daň sa už v návrhu neráta.
„Nie preto, že by neexistovali racionálne argumenty v prospech jednotného základu dane, ale preto, že nie je šanca, aby sa za spoločný daňový základ v EÚ alebo eurozóne zobral slovenský," povedal nedávno pre SME minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Slovensko daňovou reformou zrušilo väčšinu daňových výnimiek a špeciálnych sadzieb, čo znamená, že výrazne rozšírilo daňový základ.
Ak by padla dohoda na užšom daňovom základe, ako je ten náš, Slovensko by ich muselo opätovne zaviesť. Ak by tak neurobilo, mohlo by byť oproti niektorým krajinám konkurenčne znevýhodnené.
Aj keď sa zjednotenie daňových základov nedostane do paktu, neznamená to, že prestane byť v Bruseli témou.
Podľa niektorých informácií sa túto agendu bude snažiť presadzovať cez spoločnú európsku smernicu. Na jej schválenie však treba súhlas všetkých členov. A ten chýba.
Krajiny sa tiež nebudú musieť vzdať previazania platov na infláciu, s čím rátal návrh zo začiatku februára. Malo s tým problém najmä Belgicko. No ak to neurobia, každá vláda musí nájsť iné opatrenia na zníženie miezd.
Dodržiavanie paktu nemajú kontrolovať členovia eurozóny, ale Európska komisia. Podľa Financial Times ide o ústupok malým krajinám, ktoré nemecký návrh rozhneval.
Inšpirácia u Merkelovej
Návrh paktu predstavila začiatkom februára nemecká kancelárka Angela Merkelová. Za partnera pre túto agendu si vybrala fancúzskeho prezidenta Nicolaca Sarkozyho.
Podľa Berlína a Paríža je práve čoraz nižšia konkurencieschopnosť najmä južnej Európy hlavnou príčinou dlhovej krízy v Európe.
Barrosov a van Rompuyov plán ponechal z nemeckej iniciatívy viacero princípov. Napríklad dlhovú brzdu, ktorá má zabrániť tomu, aby krajiny neprekračovali stanovenú hranicu pre deficit a verejný dlh.
Je to aj jeden z cieľov našej vlády, ktorá ju chce riešiť ústavným zákonom.
Eurokomisia bude zrejme kontrolovať aj produktivitu práce a rast miezd na ňu previazaných. Ak by náklady práce rástli prirýchlo, mohla by nariadiť ich zníženie.
Brusel chce kontrolovať aj štátne penzijné systémy a rozhodovať, či sú udržateľné. Ak by neboli, mohol by vlády tlačiť k zmene. Nútiť krajiny zvyšovať vek odchodu do dôchodku však priamo nebude.
