BRATISLAVA. Išlo o druhý najvyšší pokles spomedzi krajín zoskupených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) po Španielsku a dvakrát vyšší prepad ako je priemer OECD.
"Prijatie eura so silným kurzom v čase krízy pravdepodobne nepomohlo a pásová výroba sa odsťahovala za lacnejšou pracovnou silou do Srbska či Rumunska, čo je zároveň implikátorom, že Slovensko už dnes nemôže konkurovať len lacnou pracovnou silou," konštatuje pre TASR analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Slovensko tak už prichádza o závody, ktoré najímajú prácu za minimálnu mzdu alebo úplne nízko kvalifikovaných pracovníkov. Krajina podľa Dereníka potrebuje čo najvýraznejšie zvyšovať vzdelanosť a kvalifikáciu ľudí a taktiež podporovať podnikateľské prostredie, ktoré sa podľa niektorých zahraničných štúdií nepohybuje na najvyšších priečkach pri medzinárodnom porovnaní.
Podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa však euro zároveň pomohlo slovenským exportérom a posilnilo ich konkurencieschopnosť voči konkurentom v regióne. "Vlaňajší rast priemyselnej produkcie na Slovensku (18,9 %) bol takmer dvojnásobný oproti Česku (10,5 %) či Maďarsku (10,2 %)," podotýka pre TASR analytik.
"Slovenskí exportéri sa tešili vďaka euru nielen kurzovej stabilite, ale aj nižším úrokovým nákladom, nižším transakčným nákladom v medzinárodnom obchode, ako aj vďaka rekordne nízkej inflácii nižším tlakom na plošné valorizácie miezd, ale aj iných nákladových položiek," konštatuje Vaňo. Pripomína, že práve vyššia inflácia a s ňou spojený tlak na vyššie plošné valorizácie platov je napríklad v Maďarsku faktorom, ktorý podľa ich národnej banky prispieva k oslabeniu konkurencieschopnosti priemyslu.
