Mikloš: Výška odvodov a daní nie je hlavný problém

Zvýšenie daní aj za cenu zlacnenia práce by nebol dobrý signál, vysvetľuje minister financií IVAN MIKLOŠ(SDKÚ), prečo súhlasil s verziou reformy, ktorú pretláčala SaS.

Výsledkom tlaku na banky má byť podľa ministra financií stav, keď bežný klient dokáže porovnať ponuku bánk. Bude takmať možnosť vymeniť banku, ak sa mu bude zdať drahá.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

Čo je podľa vás v návrhu daňovej a odvodovej reformy už dohodnuté a o čom predpokladáte, že sa nebude meniť?

„Definitívne je dohodnuté len to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. Chceme zásadne zjednodušiť daňový a odvodový systém a za predpokladu, že to bude rozpočtovo neutrálne a nezhorší to postavenie zraniteľných skupín, chceme zaviesť odvodový bonus.“

Momentálne je na stole druhý návrh reformy. V čom je lepší ako návrh vášho poradcu Ľuda Ódora, ktorý rátal so zrušením zdravotných odvodov a zvýšením dane z príjmov a DPH?

„Jednoducho je iný. A ja som rešpektoval realitu, že pre SaS bola neprijateľná požiadavka zvyšovania daní. Ale aj ja si myslím, že z vecného hľadiska by zvyšovanie daní nebolo dobrým signálom. Bolo by to síce vykompenzované zrušením odvodov, ale z hľadiska vnímania vecí by sme jednoducho zvyšovali dane, čo by nebol podľa mňa dobrý krok.“

Základný protiargument, ktorý vám a pánovi Sulíkovi už povedal poslanec KDH Anton Marcinčin, je ten, že návrh reformy nerieši to, o čom sa doteraz hovorilo ako o hlavnom probléme, a to cenu práce.

„Povedal som vám hlavný argument, popri ktorom nemá zmysel hovoriť o ďalších nepodstatných. My zrušenie zdravotných odvodov v programe nemáme. Zároveň platí, že je tam zrejme ústavný problém. Samozrejme, každé riešenie má svoje výhody aj nevýhody, ale je úplne zbytočné takto špekulovať.“

V čom je navrhované riešenie lepšie ako súčasný systém?

„Zásadný pokrok je v tom, že sa zjednoduší a sprehľadní systém a odstránia sa deformácie. Dnešná komplikovanosť odvodového systému je oveľa väčšou prekážkou ako daňové a odvodové zaťaženie. Umožnilo by to zjednotenie výberu daní, odvodov a ciel, zjednotenie daňového a odvodového priznania na jeden výkaz, znížili by sa úniky daní a odvodov. Dnešný systém je neudržateľný práve v tom, že zvýhodňuje samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dohodárov. Vedie k tomu, že čoraz viac zamestnávateľov doslova núti svojich zamestnancov, aby sa zamestnali ako SZČO. Systém je taký deformovaný, že to potom znevýhodňuje všetkých, ktorí tak neurobia.“

Váš štátny tajomník Ďurajka hovorí, že ak by Slovensko znížilo daňové a odvodové zaťaženie iba o dva percentuálne body, tak by sa nič zvláštne nestalo, lebo by to nijako nezmenilo našu konkurencieschopnosť voči Číne a Nemecku. Nie je to ale tak, že náš problém môže byť v tom, či budeme konkurencieschopní voči susedným krajinám V4?

„Neviem, či si rozumieme. Ak príde ktokoľvek s iným alternatívnym návrhom, ktorý zníži cenu práce napríklad pre nízkopríjmové skupiny a zároveň bude rozpočtovo udržateľný a nepoškodí napríklad strednú vrstvu, nech sa páči. Ale nad tým všetkým máme ako prioritu ozdravenie verejných financií. Slovenské daňové a odvodové zaťaženie je najnižšie spomedzi okolitých krajín. Nižšie má možno Rumunsko a Bulharsko. Zároveň platí, že ak budeme schopní si ho udržať, zjednodušiť zásadne systém a ozdraviť verejné financie, vytvoríme predpoklady na to, aby sme mohli odvody časom aj znižovať. Riešenie, ktoré navrhujeme, nemá negatívne dôsledky pre nikoho okrem tých, ktorí aj dnes profitujú z deformácií systému a majú výhody na úkor iných. A to sú SZČO a dohodári.“

Klasický argument je ten, že SZČO je niekto, kto je zo svojej povahy menším nákladom pre štát a väčším úžitkom, lebo sa stará sám o seba. Čo vy s týmto argumentom?

„Ak je to tak. Ak SZČO je naozaj napríklad remeselník a nie len umelo premaľovaný zamestnanec. My však tieto veci zohľadňujeme. Pri dohodároch práve z tohto dôvodu navrhujeme sociálne poistenie vo výške 13 percent a nie 19 percent ako pri zamestnancoch. Neplatili by nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, pretože to má logiku. Pri SZČO je samozrejme tiež legitímne diskutovať o tom, že ak je ten náklad nižší, resp. to, čo dostávajú, je nižšie, aj to, čo platia, by prípadne mohlo byť nižšie (pozn. redakcie – sociálny odvod by mal byť 16 percent).“

Keď hovoríme o zjednodušení systému, návrh reformy hovorí o zamestnancoch, dohodároch, živnostníkoch, no nehovorí o zamestnancoch silových rezortov. Podľa návrhu by sa v ich prípade iba hrubá mzda prepočítala na cenu práce. Je to preto, že návrh nie je dopracovaný, alebo chýba na to politická vôľa?

„Hovoríme aj o zmene niektorých excesov, ktoré tam evidentne sú. Napríklad na výpočet ich dôchodkového plnenia sa zoberie posledných 15 rokov, ale nevypočíta sa z priemerného príjmu za celé obdobie, ale z jedného roku, keď bol príjem najvyšší. Iný príklad, do praxe sa započítava aj štúdium. Takéto veci chceme riešiť, ale nechceme zásadne vstupovať do parametrov systému. Vojaci, colníci alebo policajti vstupovali do ozbrojenej služby za istých podmienok, ktoré boli nastavené. Chceme riešiť len tie najvypuklejšie excesy a zároveň zmeniť pravidlá pre novovstupujúcich do tohto systému.“

Od silových rezortov môže prísť argument, že v ich platoch a podmienkach sa zohľadňuje to, že majú silné dôchodkové zabezpečenie a preto sú ochotní ísť robiť za nižšie mzdy. Budú hovoriť, že aj zmena, ktorú nazývate excesmi, je vecou ich nároku. Čo im na to poviete?

„Každá zmena vyvoláva odpor tých, ktorí o niečo prídu. Ak výsledkom bude lepšie fungovanie systému a odstránenie neopodstatnených výhod, zmena je potrebná a nevyhnutná.“

Jednou z výhrad k sociálnym systémom silových rezortov je to, že sú netransparentné. V roku 2005 vaše ministerstvo pripravilo návrh, podľa ktorého by sa preniesli pod Sociálnu poisťovňu. Je to ešte aktuálne?

„Ja som vám na otázku, ako chceme postupovať, odpovedal. Mohol by som znova zopakovať, že chceme meniť tie najväčšie excesy a meniť systém pre novo prichádzajúcich.“

Rozumieme tomu tak, že novo prichádzajúci zamestnanci silových rezortov by išli možno do Sociálnej poisťovne a tí, ktorí v systéme sú, by zostali v tomto systéme a odstránili by sa niektoré excesy. Tak je to?

„To je princíp, na ktorom sme v zásade dohodnutí v rámci koalície.“

Niektoré zmeny ste už navrhovali vlani po voľbách. Pre obavu, že zo zamestnania odíde veľa policajtov, sa o tom prestalo hovoriť. Nemyslíte si, že tento argument bude opäť politickou bariérou pre tieto zmeny?

„My sme si v rámci koalície zadefinovali, že toto je to, na čom sa vieme zhodnúť a čo ideme riešiť. Vždy budem rešpektovať, aby ľudia, ktorých povolanie je špecifické v tom, že riskujú zdravie alebo život, pri výkone svojho povolania, boli špecificky ohodnotení. Ale v tomto systéme je množstvo ľudí, ktorí zjednodušene povedané derú rukávy na uniforme v úradoch a napriek tomu poberajú výhody. Ďalšia vec je, či to má byť robené v špeciálnych systémoch alebo má byť univerzálny systém pre všetkých a tí, ktorí riskujú svoje zdravie a životy, by mali mať špeciálne príplatky. Myslím si, že by to bolo oveľa lepšie.“

O zmenách v dôchodkoch sa dnes aktuálne debatuje v Európskej únii. Do akej miery máme na Slovensku voľnosť v tom, ako môžeme rozmýšľať, do akej miery sme viazaní tým, čo sa deje v Európe?

„Čo máte na mysli?“

Nemecko napríklad presadzuje, aby sa v eurozóne zjednotil vek odchodu do dôchodku.

„O takom návrhu neviem. Média interpretovali pakt konkurencieschopnosti inak, ako bol napísaný. Zrejme to vzniklo zo zlého prekladu nemeckého textu. Nič sa tam nehovorí ani o jednotných minimálnych mzdách, ani o jednotnom veku odchodu do dôchodku. Naopak, vek odchodu do dôchodku by mal zohľadňovať demografický vývoj. Ak stredná dĺžka života narastá, mal by narastať aj vek odchodu do dôchodku, čo je prirodzené, inak je systém neudržateľný. Mzdy by mali zohľadňovať vývoj produktivity práce a produktivita by mala rásť rýchlejšie ako mzdy, čo je jednoznačne užitočné. Pre nás je problematická snaha o zavedenie spoločného základu dane zo zisku. Nie preto, že by neexistovali racionálne argumenty v prospech jednotného základu dane, ale pretože nie je šanca, aby sa za spoločný daňový základ v EÚ alebo eurozóne zobral slovenský. Daňovou reformou sme zrušili väčšinu odpočítateľných položiek, výnimiek, špeciálnych sadzieb a teda sme výrazne rozšírili daňový základ. Ak by sme sa mali dohodnúť na užšom daňovom základe, znamenalo by to, že by sme museli znovu zavádzať nesystémové prvky.“

Prečo je to tak, že po každom stretnutí európskych premiérov či ministrov financií trvá dva dni, kým sa vlastne učeše, o čom bola debata?

„Má to veľa dôvodov. Za zásadný a kľúčový považujem ten, že zatvárame oči pred skutočnou príčinou problémov. Najlepším príkladom toho je grécka pôžička a ochranný val. Keď bola prijatá grécka pôžička, tak sa to interpretovalo, že to vyriešilo eurokrízu. Potom bolo treba ochranný val, povedalo sa, že toto ju vyriešilo. Vidíme, že to vôbec vyriešené nebolo a problém iba hrnieme pred sebou. Žiaľbohu, v politike je to často tak, že sa hľadá ľahšie riešenie a viera v to, že problémy vyriešime, keď budeme riešiť symptómy a nie skutočné príčiny.“

Aký bol minulý týždeň v Bruseli ohlas na váš návrh, aby sa účasť krajín v eurovale nanovo prerátala podľa ich skutočného bohatstva?

„Otvoril som to v súvislosti s permanentným európskym stabilizačným mechanizmom, ktorý začne platiť v roku 2013. Ak potrebujeme ochranný mechanizmus, tak sa poďme naň skladať podľa výkonnosti ekonomiky a sily finančného sektora. Dnes vo vzťahu k sile ekonomiky dávame troj- až štvornásobne vyššie garancie ako bohaté krajiny, čo je absurdné.“

Čo znamená sila finančného sektora?

„Napríklad objem aktív bánk. Ale už len keby sa brala výkonnosť ekonomiky, náš príspevok v eurovale by výrazne poklesol, na približne polovicu. Pridali sa ku mne Estónsko a Slovinsko, neskôr na Ecofine aj Rumunsko, Česko a ďalšie krajiny.“

Hovoríte o tom ako o podmienke, bez ktorej Slovensko nebude s vytvorením permanentného mechanizmu súhlasiť. Dobre tomu rozumieme?

„Hovorím o tom ako o zásadnej podmienke.“

Momentálne sa diskutuje o tom, akým spôsobom sa zvýši úverová kapacita eurovalu. Bude musieť Slovensko prispieť hotovosťou alebo sa zvýšia naše záruky?

„K dohode na zvýšení eurovalu zatiaľ nedošlo. Zásadná zhoda je v tom, že ak by mal byť zvýšený, určite nie do väčšej výšky, ako bola pôvodne schválená, teda do výšky 440 miliárd eur. Len nebola naplnená, keďže neboli akceptované krajiny s ratingom iným ako AAA. Nemecko, Holandsko, Fínsko, ale aj my podmieňujeme konečný súhlas jeho zvýšenia tým, že sa do budúcnosti sprísnia pravidlá a na záchrane krajín sa bude podieľať aj súkromný sektor. Čo sa týka formy zvýšenia, nielen pre nás iná forma zvyšovania eurovalu ako formou garancií neprichádza do úvahy.“

Čo by malo byť podmienkou pre účasť privátneho sektora?

„Na to sú rôzne cesty. Môžu byť dopredu zadefinované podmienky, akým spôsobom sa bude reštrukturalizovať dlh krajiny, ak sa stane insolventnou. Najmäkšia forma je, že sa predĺži lehota splatnosti úverov. Ďalšia možnosť je, že sa znížia úroky, alebo sa zníži aj istina, teda veritelia odpíšu časť svojich pohľadávok. Sú však príklady mnohých krajín, že aj keď podmienky neboli zadefinované, tak k tomu došlo. Napríklad Argentína, naposledy Island.“

Navrhujete teda, že euroval nesmie preberať záruky, pokiaľ by to nebola spoločná akcia so súkromným sektorom, ktorý by tiež znížil úroky, znížil časť svojich pohľadávok? Ale v situácii, keď je už zle, tým slabším, ktorý je pod väčším tlakom, je politicky riadený euroval.

„Nie. Dohodlo sa, že euroval je trojročný projekt do roku 2013 a účasť súkromného sektora má byť od roku 2013 v rámci permanentného stabilizačného mechanizmu.“

Ako sa dokážu politici vopred dohodnúť na tom, že vo chvíli, keď príde problém, zoberie privátny sektor na seba časť zodpovednosti?

„Veľmi ľahko. Len stačilo dodržiavať európsku zmluvu, ktorá má klauzulu o neposkytnutí pomoci.“

Ale klauzula sa môže porušiť.

„Veď vám hovorím, že netreba poskytovať takéto pôžičky. Jednoducho treba postupovať štandardne. Krajina vyhlási platobnú neschopnosť, veritelia si sadnú a dohadujú s ňou aj program, aj mieru a formy reštrukturalizácie dlhu. Musí existovať aj inštitút bankrotu krajiny.“

Minulý týždeň v Bruseli sa tiež povedalo, že bývalá viceguvernérka NBS Elena Kohútiková nezíska pozíciu vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky. Hovorilo sa v kuloároch o tom, že je to preto, lebo Slovensko nepodporilo grécku pôžičku?

„Hovorilo sa o tom nielen v kuloároch. Na vypočutí s Elenou Kohútikovou, ktoré bolo v rozpočtovom výbore europarlamentu, padali otázky aj výčitky na náš postoj. Ale s tým ja neviem nič urobiť. Ak by to malo byť interpretované tak, že by sme nemali zastávať principiálne postoje, o ktorých sme presvedčení, že sú veľmi dobré, pretože by sa nám to mohlo vypomstiť, nech sa páči. Určite nás to neodradí od toho, aby sme presadzovali legitímne záujmy Slovenska, ktoré nie sú v rozpore s dvomi cieľmi, a to uchovanie eura ako silnej meny a zvyšovanie konkurencieschopnosti EÚ.“

Poďme späť k dôchodkovej reforme. V najbližších rokoch nám ešte demografická kríza neprepukne. Vek odchodu žien do dôchodku sa postupne zvyšuje z 57 na 62 rokov. Mala by sa táto vláda napriek tomu pokúsiť urobiť zásadné reformy v dôchodkoch?

„Ak problém bude vážny zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska, zmeny treba urobiť už teraz. My už dnes vieme, že kým v roku 2010 na jedného dôchodcu pripadalo 5,4 ľudí v produktívnom veku, v roku 2050 to bude 1,8 človeka. To znamená, že buď by sa miera náhrady znížila na tretinu, ak by sme nemenili odvody, alebo by odvody museli trojnásobne stúpnuť. Alebo by sme sa museli tak zadlžovať, že verejný dlh by stúpol na 350 percent HDP. Absolútne neudržateľná situácia.“

Pán minister Mihál hovorí, že valorizácia dôchodkov by v najbližších rokoch nebola najväčším problémom, lebo inflácia a rast miezd je nízky, ale treba o tom podľa neho hovoriť. Zároveň hovorí, že treba upraviť vek odchodu do dôchodku tak, aby sa menil podľa vzorca, ktorý zahŕňa demografiu a treba urobiť poriadok v druhom pilieri. Rozmýšľate rovnako?

„Áno, samozrejme. My sme zároveň povedali, že vek odchodu do dôchodku sa v tomto volebnom období meniť nebude aj preto, že ešte dobieha jeho zvyšovanie u žien, ale dlhodobo sa tomu nebude dať vyhnúť. Legitímne je tiež hovoriť o spôsobe valorizácie, či je dnešný spôsob udržateľný, alebo by sa dôchodky mali zvyšovať iba podľa inflácie. Samozrejme, druhý pilier, jeho výnosnosť a bezpečnosť, s tým samozrejme tiež súvisí.“

Vy ste otvorili aj otázku bánk. Analýza ministerstva ukázala, že úročenie hypoték a poplatky sú vysoké.

„Úvery na bývanie tvoria dve tretiny úverového zaťaženia. Tam sme identifikovali vysoké úroky aj po zohľadnení rizikových marží porovnateľných krajín. Zároveň sme v stavebnom sporení identifikovali, že sú tam vysoké poplatky a niektoré ďalšie deformácie. Tomu sa chceme prioritne venovať. Nechceme obísť ani ďalšie veci, ktoré súvisia s poplatkami a s mierou informovanosti.“

To, čo navrhuje vládna analýza, je rozšírenie princípov pozmeňovacieho návrhu poslanca Beblavého. Nepovedali ste však termín. Banky sú tie, ktoré mechanizmy informovania môžu samy meniť. Chápeme tú hru tak, že ste dali čas bankám na to, aby ukázali, že sa vedia slušne správať?

„Analýza nebola iba na to, aby sme mali čo povedať. Máme konkrétnu úlohu danú uznesením vlády. S ministrom Figeľom predložíme do konca marca do vlády materiál aj s konkrétnymi opatreniami. Týka sa to štátom podporovaného bývania. Prídeme aj s ďalšími návrhmi.“

Banky povedali, že ministerstvo má nesprávne informácie a stará sa do vecí, do ktorých sa nemá, do ich podnikania. Je tam veľká časť úverov na bývanie, na ktoré sa zmeny nevzťahujú. Je úvaha aj niečo s nimi robiť?

„Úloha štátu je ochraňovať verejnú súťaž a bojovať proti kartelom a úlohou štátu je tiež riešiť informačnú asymetriu. Naša analýza ukazuje, že je tu riziko porušenia súťaže a Protimonopolný úrad začal konať. Naša analýza tiež ukázala, že medzi klientmi a bankou je informačná asymetria. Ministerstvo bude konať v spolupráci s NBS, aby sme túto mieru znížili.“

Analýzu sme pochopili tak, že ministerstvo hypotekárnym klientom sľubuje, že sa pravidelne dostanú do situácie, keď sa budú môcť so svojou bankou rozprávať o podmienkach alebo prejdú inde. Správne tomu rozumieme?

„Áno. A ide o to, aby to aj bežne neštudovaný človek vedel porovnať, čo mu táto banka ponúka, či mu prípadne nechce ponúknuť nevýhodnejšiu revíziu zmluvných podmienok.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 174
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 905
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 138
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 458
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 711
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 496
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 701
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 392
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 675

Téma: Reforma daní a odvodov


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Británii potrvá niekoľko rokov, kým sa dohodne s Úniou

Rokovania o obchode v rámci Únie sú pomerne zdĺhavé.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Británii hrozí, že bez ľudí z Únie úroda na poliach zhnije

Krajina tak môže stratiť schopnosť dopestovať a vyrobiť vlastné potraviny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop