Existuje nebezpečenstvo, že pretrvávajúci vysoký rozpočtový schodok začne ohrozovať ekonomiku. Investori začnú považovať požičiavanie vláde za rizikovejšie, preto budú vyžadovať vyššie výnosy.
WASHINGTON. Ešte nikdy od 2. svetovej vojny deficit rozpočtu federálnej vlády USA nebol taký vysoký v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) ako v súčasnosti.
Ekonómovia sa obávajú, že v priebehu dvoch alebo troch rokov môžu v dôsledku toho prudko vzrásť úrokové sadzby a spomaliť ekonomiku.
Rozpočtový plán, ktorý prezident Barack Obama v pondelok (14. 2.) predložil Kongresu, počíta v prebiehajúcom roku so schodkom 1,65 bilióna USD (1,21 bilióna eur). To bude znamenať takmer 11 % HDP, čo je najviac od roku 1945, keď vojna nafúkla schodok na 21,5 % HDP.
Vlani dosiahol federálny deficit 1,3 bilióna USD, čo bolo takmer 9 % HDP. Prvý raz schodok prekonal 1 bilión USD v roku 2009.
Existuje nebezpečenstvo, že pretrvávajúci vysoký rozpočtový schodok začne ohrozovať ekonomiku. Investori začnú považovať požičiavanie americkej vláde za rizikovejšie, preto budú vyžadovať vyššie výnosy.
Alebo svoju hotovosť jednoducho uložia niekde inde. Výsledkom bude zvýšenie úrokových sadzieb na hypotéky a ďalšie úvery.
Zatiaľ problémy nie sú
A keď sa zdražia úvery, spotrebitelia a firmy obmedzia svoje výdavky. To oslabí krehkú ekonomiku, ktorá stále bojuje s vysokou nezamestnanosťou, slabým realitným trhom a má problémy s obnovením dôvery firiem a spotrebiteľov.
Zatiaľ sa to nestalo. Americká vláda si stále na trhu požičiava lacno a nemá problémy s financovaním svojich deficitov. Ekonómovia sa však obávajú domino efektu, ak sa nezačne konsolidácia verejných financií.
"Nemôžeme dopredu vedieť, kedy trhy zareagujú negatívne na náš rozpočtový deficit, ale isté je, že sa nachádzame v nebezpečnej oblasti," uviedol Marvin Goodfriend, profesor ekonómie na Tepper School of Business pri Carnegie Mellon University.
Zvýšenie úrokových sadzieb tiež povedie k rastu nákladov na obsluhu federálneho dlhu. Vláde sa zdraží financovanie jej operácií. A to môže zase viesť k zvýšeniu deficitu a bludnému kruhu.
Podľa Obamovho rozpočtového plánu by federálny deficit mal tento rok dosiahnuť 10,9 % HDP, na budúci by mal klesnúť na 7 % HDP a vo fiškálnom roku 2018 by sa mal znížiť na 2,9 % HDP.
Hranica troch percent HDP
Ekonómovia vo všeobecnosti považujú zníženie deficitu na 3 % HDP alebo menej za zdravé. Schodky na tejto úrovni sú považované za udržateľné, čo znamená, že nevyvolajú u investorov obavy, či ich vláda dokáže financovať.
Väčšina ekonómov si nemyslí, že vláda by mala už teraz začať s výraznejším znižovaním deficitu. Ekonomika je totiž stále krehká a miera nezamestnanosti zostáva nad 9 %. Preto potrebuje na svoju podporu veľké vládne výdavky.
V tomto tábore sa nachádza napríklad aj šéf americkej centrálnej banky Fed Ben Bernanke. Tvrdí, že ešte nenastal čas na znižovanie vládnych výdavkov ani na zvýšenie daní.
Bernanke namiesto toho vyzval Kongres aj Biely dom, aby v krátkodobom horizonte zachovali federálne stimuly, vrátane daňových úľav, a pripravili plán znižovanie schodku v dlhodobom horizonte.
Obamom vytvorená komisia pre fiškálnu zodpovednosť vlani predložila odporúčania, ktoré by podľa Bernankeho a ostatných ekonómov mali pomôcť v dlhodobom horizonte obmedziť deficit.
Návrhy zatiaľ v rozpočte nie sú
Medzi jej návrhmi bolo zvýšenie dôchodkového veku a obmedzenie budúceho zvyšovania sociálnych dávok. Odporúčala tiež zvýšenie spotrebnej dane na benzín a obmedzenie alebo zrušenie daňových úľav.
Ani jeden z návrhov nie je súčasťou Obamovho rozpočtu. Jeho plán však chce v priebehu najbližších 10 rokov znížiť deficit o 1,1 bilióna USD, pričom za dvoma tretinami z toho budú výdavkové škrty a za zvyškom zvýšenie daní.
Výnos 10-ročných amerických vládnych dlhopisov aktuálne predstavuje okolo 3,6 %, čo je výrazne viac než 2,48 % ešte na začiatku novembra 2010. To zdražuje aj ostatné úvery, vrátane hypotekárnych. Priemerná úroková sadzba na hypotéku s 30-ročnou fixáciou prekonala 5 % prvý raz od vlaňajšieho apríla.
Úroky sú však v historickom porovnaní stále extrémne nízke. V roku 1983 počas prvého funkčného obdobia prezidenta Ronalda Regana deficit vyskočil na 208 miliárd USD alebo približne 6 % vtedajšieho HDP. Výnosy 10-ročných dlhopisov prekonali 10 % a úrok na 30-ročné hypotéky predstavoval 13 %.
Ak investori budú veriť Kongresu a Bielemu domu, že v dlhodobom horizonte zníži deficit, úrokové sadzby sa stabilizujú a nebude problémom, keď schodok v najbližšom roku alebo dvoch prekročí 1 bilión USD, myslia si ekonómovia.
Ak však investori stratia dôveru, že Washington dokáže dostať deficit pod kontrolu, úrokové sadzby začnú prudko rásť.
Čína, ktorá kupuje najviac amerických dlhopisov, a ďalšie krajiny majú doteraz záujem o cenné papiere americkej vlády. Dopyt zo zahraničia pomáha držať ich výnosy na historicky nízkych úrovniach.
Spojené štáty sú totiž stále považované za bezpečný prístav pre investície. Tento ich status sa ešte upevnil po prepuknutí dlhovej krízy eurozóny.
Ak však budú musieť deficit financovať len domáci investori, vláda rovnako ako americké firmy a spotrebitelia budú musieť platiť vyššie úroky.
Informovala o tom agentúra AP.