Agentúrne spravodajstvo sme o 19:51 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Slovenské firmy platia za elektrickú energiu takmer najvyššie ceny v rámci Európskej únie. Konštatuje to analýza Inštitútu finančnej politiky rezortu financií.
Vládni analytici v nej kritizujú dotácie na obnoviteľné zdroje a ťažbu uhlia. Každý odberateľ elektriny vrátane domácností totiž v jej cene platí aj tieto dotácie. Len v tomto roku podporia odberatelia elektriny ťažbu uhlia a využívanie obnoviteľných zdrojov vyše 320 miliónmi eur (zhruba 10 miliárd korún).
Pripravujú analýzu dotácií
Pri skladaní konečných cien tak podľa analýzy vzniká paradox. „Všetci odberatelia dnes dotujú neekologické uhlie a zároveň aj obnoviteľné zdroje,“ uvádza inštitút.
Časť konečnej ceny elektriny, ktorá zahŕňa dotácie baní a ekozdrojov, sa medziročne zvýšila viac ako dvakrát. Z vlaňajších 6,3 eura na megawatthodinu na tohtoročných 14,85 eura. „Nič nenaznačuje tomu, že by sa tieto náklady mali v najbližších rokoch znižovať. Skôr naopak,“ píše sa v analýze.
„Budeme komplexne analyzovať celý systém podpory baníctva,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (SaS). Materiál, ktorý by mal navrhnúť riešenia, chce ministerstvo predložiť na najbližšie rokovanie vlády.
Zrušenie dotácií je jednou z možností podľa šéfa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu.
V praxi by to znamenalo napríklad zavretie baní v regióne Prievidze, ktoré zamestnávajú asi štyritisíc ľudí.
Otvoriť systém regulácie?
Analýza ministerstva financií poukazuje aj na to, že cena elektriny pre firmy je u nás po Cypre najdrahšia v Európskej únii. Autori štúdie pritom poznamenávajú, že Cyprus je ostrov, a tak je tam trh s energiou uzavretý.
Vyše polovicu koncovej ceny elektriny tvoria regulované poplatky, ktoré má upravovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten dnes vedie Jozef Holjenčík, ktorého do funkcie zvolili za minulej vlády.
„Je práve na úrade, aby skúmal oprávnené náklady dodávateľov a určil správnu reguláciu,“ hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
Zvyšok konečnej ceny pre odberateľov tvorí takzvaná silová elektrina. Tú vedia noví dodávatelia nakupovať lacnejšie. Väčšia konkurencia na trhu preto podľa inštitútu dokáže čiastočne znížiť ceny.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj navrhuje v najnovšom ekonomickom pohľade na Slovensko použiť na zníženie cien elektriny takzvané nákladové benchmarky. Čiastočne by sa tak zmenil systém regulácie, ich tvorba by závisela aj od cien v okolitých krajinách.
„Neviem, či benchmarky sú správna cesta pre Slovensko,“ povedal Marčan. Nedajú sa totiž podľa neho porovnávať náklady na údržbu prenosovej sústavy u nás a v rovinatom teréne, ako je Maďarsko.
