BRATISLAVA.
Týmto krokom by sa malo pomôcť napätej situácii v štátnom Slovenskom vodohospodárskom podniku, ktorý má nedostatok pracovných síl na novoprevádzkovaných stavbách.
Návrh na zlepšenie efektívnosti fungovania Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a Vodohospodárskej výstavby, š.p. v procese protipovodňovej ochrany dal envirorezort v stredu do medzirezortného pripomienkového konania.
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. má štyri odštepné závody - v Bratislave, Piešťanoch, Banskej Bystrici a Košiciach.
"Zabezpečuje správu a údržbu vodných tokov, ktorých dĺžka k 31. decembru 2009 je 32 149,4 km, z čoho je dĺžka upravených vodných tokov 8 306,1 km. Ďalej prevádzkuje 3 135,88 km ochranných hrádzí, 1 604,60 km odvodňovacích kanálov, 42 km umelých kanálov a privádzačov, 25 km plavebných kanálov, 73 čerpacích a prečerpávacích staníc, 272 vodných nádrží, 38 vodných elektrární, 215 hatí," uvádza sa v materiáli.
Podľa envirorezortu je potrebné, aby spomenuté stavby a prevádzky fyzicky kontrolovali príslušní pracovníci. Tí majú za úlohu tiež odstraňovať prípadné prekážky obmedzujúce prirodzený odtok vody a pod. "U plavebných ciest ide hlavne o údržbu plavebných znakov, ich osadzovanie, úpravu brehov, zabezpečovanie osvetlenia a pod. K ďalším činnostiam okrem iných patrí aj správa hydroenergetických kanálov, správa priehrad, hrádzí, ďalej zabezpečuje prevádzkové činnosti atď.," píše sa v návrhu.
Prevádzku vodných diel zabezpečuje podľa údaja z 31. decembra 2009 3 673 pracovníkov. "V tejto súvislosti treba podotknúť, že každoročne realizovanými akciami SVP, š.p. pribúda investičný majetok, dlhodobý hmotný majetok. To znamená, že je neustály tlak na nárast nových pracovných síl v závislosti od novoprevádzkovaných stavieb," tvrdí sa v návrhu.
Vodohospodári nemôžu použiť na pokrytie nákladov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť SVP, š.p . finančné prostriedky poskytované z fondov Európskej únie. Tie sa dajú použiť len na realizáciu nových investícií.
"Tieto investície si naopak vyžadujú ďalšie prevádzkové náklady, najmä náklady na energiu, mzdy, materiál a ostatné služby. Disproporcia medzi spoplatňovanými a nespoplatňovanými činnosťami a potrebou krytia nákladov na prevádzku a údržbu tohto majetku sa prejavuje v neustálom prehlbovaní finančného nedostatku, ktorý podnik musí riešiť na úkor redukcie prevádzkových činností," píše sa v materiáli.
Riešenie situácie vidí envirorezort aj v spoplatnení neregulovaných činností. Za tie považuje udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách na účely používania vôd na plavbu.
Envirorezort konštatuje, že za vzniknutú situáciu nesie svoju zodpovednosť aj štát, ktorý v minulých rokoch nevyčlenil pre potrebu podniku požadované finančné zdroje na krytie potrebných nákladov na zabezpečovanie činnosti a protipovodňovej ochrany tak, ako mu to vyplýva z platnej právnej úpravy.
"Za účelom zlepšenia činnosti a prípadne možnosti vytvárať samostatné investície, je potrebné vykonať úpravu, príp. zmenu finančných tokov pre SVP, š.p. zo strany štátu, z ktorých sa budú hradiť náklady na samotnú činnosť a prípadne možné investície protipovodňovej ochrany. V prípade, že tieto činnosti nebudú kryté zo štátneho rozpočtu, je potrebné hľadať iné cenové nástroje, ktoré umožnia vytváranie dostatočných finančných zdrojov," konštatuje envirorezort v predloženom materiáli.