BRATISLAVA.
"V prípade doplnkového dôchodkového sporenia ide o dlhodobé sporenie a dlhodobé výnosy, ktoré majú iný rizikovo-výnosový profil ako krátkodobé termínované vklady v bankách, a preto nemá zmysel porovnávať tieto dva odlišné finančné produkty v krátkodobom horizonte," odkázala ADDS ministerstvu práce a sociálnych vecí pri pripomienkovaní analýzy dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Potenciál dlhodobého zhodnotenia nasporených prostriedkov nad infláciu majú podľa asociácie len akciové investície na finančných trhoch, nie termínované vklady v bankách.
Správcom penzijných úspor v treťom pilieri sa tiež nepáči, akým spôsobom sa v analýze uvádza zhodnotenie úspor klientov. "Je správnejšie uvádzať zhodnotenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov zvlášť, a to podľa typu jednotlivých fondov, nakoľko dôchodkové fondy sú odlišné v investičnej stratégii," uviedla ADDS. Zhodnotenie prostriedkov účastníka podľa asociácie závisí od príslušného doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil.
"Napríklad v rastových fondoch jednotlivé spoločnosti zhodnotili majetok účastníkov v roku 2010 od 5,10 % do 5,37 %, pričom je potrebné zdôrazniť, že uvádzané zhodnotenia sú čisté zhodnotenia, teda to, čo účastník dostane už po zaplatení odplaty," dodala ADDS.
Problémom systému doplnkového dôchodkového sporenia sú dosahované nízke výnosy. Upozorňuje na to analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. "Jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti zhodnotili v roku 2010 prostriedky účastníkov vo výške od 0,2 % do 3,2 %, priemerne o 1,9 %," uvádza sa v materiáli. V roku 2009 išlo v tzv. treťom penzijnom pilieri o zhodnotenie prostriedkov od -1,7 % do 7,6 %, v priemere o 3,4 %.
"Ak sa pozrieme na mieru zhodnotenia po odrátaní poplatkov, výsledok je častokrát horší ako zhodnotenie na bežnom termínovanom vklade v banke," upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Opatrenia vlády by preto mali podľa materiálu smerovať k zlepšeniu podmienok pre investovanie, či k zmene štruktúry poplatkov.
Úspech tretieho dôchodkového piliera na Slovensku podľa analýzy spočíval v zainteresovanosti zamestnávateľov, ktorí prispievali svojim zamestnancom. "Pre zamestnanca to znamenalo to, že aj napriek nulovému zhodnoteniu správcovskou spoločnosťou jeho vložené prostriedky narástli po započítaní príspevku od zamestnávateľa aj o 100 %," konštatuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Stalo sa tak za predpokladu, že zamestnávateľ prispel rovnakou sumou ako si sporil zamestnanec. Druhou motiváciou pre účasť v treťom pilieri bola daňová úľava pre zamestnancov aj zamestnávateľov. "Zamestnanci si mohli znížiť svoj základ dane o zaplatené príspevky, zamestnávatelia nemuseli platiť z príspevkov sociálne odvody a bol to pre nich daňovo uznaný náklad," uvádza sa v analýze.
Veľká časť výnosu v treťom, dobrovoľnom pilieri však pozostávala z daňových úľav. "Z pohľadu hospodárskej politiky to nemohol byť dlhodobo udržateľný stav, bolo nutné prehodnotiť spôsob fungovania schémy," zdôvodňuje rezort práce a sociálnych vecí. Súčasná vláda preto pristúpila od začiatku tohto roka k zrušeniu daňovej úľavy na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie pre zamestnancov. Z pohľadu zamestnávateľov sa daňové výhody nemenili.
Od začiatku minulého roka sa podľa materiálu významne zmenil systém odplát v prospech účastníkov dobrovoľného dôchodkového piliera. Zaviedol sa totiž faktor motivácie pre doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) s cieľom ich väčšej zainteresovanosti na výsledkoch pre sporiteľov. Horná hranica odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu sa postupne, počas desiatich rokov znižuje na 2 % a vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch na 1 %.
Pred 1. januárom 2010 bol limit odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu maximálne 3 % priemernej čistej hodnoty majetku vo fonde. Prechádzajúca vláda tiež zaviedla odplatu za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorá sa určuje každý deň podľa zákonom ustanoveného vzorca. Ak je hodnota vypočítaná podľa tohto vzorca záporná, DDS nemá na odplatu za zhodnotenie majetku nárok. Odplata za prestup účastníka do inej DDS po uplynutí troch rokov od uzavretia účastníckej zmluvy sa zrušila a klesla odplata za odstupné.
Do systému doplnkového dôchodkového sporenia sa k 31. decembru minulého roka zapojilo vyše 720 tisíc ľudí. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí je tento trh nasýtený, keďže medziročne vzrástol počet sporiteľov o menej ako 1 %. Päť doplnkových penzijných spoločností ku koncu vlaňajška spravovalo úspory klientov v sume takmer 1,15 mld. eur.