Koľko ľudí bez práce produkuje vaša vysoká škola a váš odbor?

Ministerstvo školstva porovnalo školy a odbory podľa toho, koľko ich absolventov si nájde prácu.

Pozrite si kompletný zoznam.

Ako a prečo čítať dáta o nezamestnanosti absolventov (odporúčania ministerstva):

• Jedným z najdôležitejších kritérií pre informované rozhodovanie sa absolventov stredných škôl pre štúdium na konkrétnej vysokej škole je uplatnenie jej absolventov na trhu práce. Vysokoškolské štúdium – okrem iných prínosov – znižuje priemernú nezamestnanosť a zvyšuje priemerné mzdy.
• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravilo s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (ÚIPŠ) prehľad absolventskej miery nezamestnanosti jednotlivých vysokých škôl podľa skupín študijných odborov. Absolventská miera nezamestnanosti sa počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009 a počtu absolventov tejto vysokej školy v rokoch 2008 a 2009 . Približne odráža, aký podiel študentov, ktorí ukončili štúdium v predchádzajúcich dvoch rokoch, je nezamestnaných. Zverejnené informácie by mali pomôcť uchádzačom o štúdium na vysokých školách pri ich výbere.
• Prezentovanú Absolventskú mieru nezamestnanosti nie je možné automaticky porovnávať s celkovou mierou nezamestnanosti tradične vykazovanou ÚPSVaRom. Štatistika Absolventskej miery nezamestnanosti zatiaľ pokrýva len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov. Pritom napríklad v roku 2009 bolo z absolventov magisterského štúdia, ktorí už predtým získali bakalársky titul, až 60 % starších ako 25 rokov. Toto obmedzenie môže do istej miery ovplyvniť výsledky škôl, ktoré majú napríklad viac starších absolventov, alebo viac externých študentov.
• Zaujímavý je tiež regionálny pohľad. Vyššia nezamestnanosť absolventov môže byť typická najmä pre vysoké školy, ktoré sa nachádzajú v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti. Túto perspektívu sme sa rozhodli nezohľadniť. Absolventská miera nezamestnanosti nemeria kvalitu vysokých škôl, ale uplatnenie absolventov na trhu práce. Ak sú uchádzači o štúdium viazaní na svoj región, budú školy aj tak porovnávať len v rámci regiónu. Naopak, ak sú pri uchádzaní sa o štúdium mobilní na celoslovenskej úrovni, informovanie o Absolventskej miere nezamestnanosti vrátane jej “regionálnej zložky” je pre nich dôležitou informáciou.
• Absolventská miera nezamestnanosti na úrovni jednotlivých vysokých škôl je pre uchádzačov o štúdium zaujímavá len v prípade niekoľkých vysokých škôl s výrazne vyššou Absolventskou mierou nezamestnanosti. Inak je lepšie porovnávať Absolventskú mieru nezamestnanosti medzi jednotlivými školami v rámci tej istej skupiny hlavných študijných odborov (porovnávať porovnateľné). Záujemcom o štúdium tiež odporúčame okrem miery nezamestnanosti venovať pozornosť aj absolútnym počtom nezamestnaných, a pri skupinách odborov s počtom absolventov nižším ako 50 klásť kvôli spoľahlivosti a vypovedacej schopnosti údajov väčší dôraz na údaje za celé skupiny disciplín (napríklad všeobecne technické vedy namiesto konkrétneho potravinárstva).
• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce aj v budúcnosti znižovať informačnú nerovnosť na trhoch vzdelávania a práce a pravidelne informovať verejnosť o úspešnosti absolventov vysokých škôl v praxi. V spolupráci s ÚIPŠ, ÚPSVaRom a Sociálnou poisťovňou uskutočníme niekoľko zmien metodiky pre lepšiu vypovedaciu schopnosť údajov. Budeme tiež motivovať samotné vysoké školy na získavanie a zverejňovanie informácií o úspešnosti ich absolventov.