Firmy chcú utajiť niektoré zmluvy

Bratislavské letisko a štátna pošta naznačujú, že nezverejnia všetko, čo im káže zákon.

Významné aerolinky podľa manažérov bratislavského letiska nepodpíšu kontrakty, ktoré by mali byť zverejnené.(Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Niektoré štátne firmy by boli rady, ak by si mohli povedať, ktoré zmluvy zverejnia a ktoré nie.

BRATISLAVA. Viaceré štátne firmy tvrdia, že buď nedodržia povinnosť zverejňovať zmluvy na webe, alebo im to spôsobí veľké komplikácie a škody.

Bratislavské letisko, železničné spoločnosti či Slovenská pošta by preto s pomocou ministerstva dopravy rady presadili, aby sa infozákon zmenil.

„Vyvíjame aktivity, aby sa hľadal efektívny a transparentný spôsob riešenia,“ povedal hovorca ministerstva Martin Krajčovič.

Povinnosť zverejňovať všetky kontrakty na webe majú od 1. januára tohto roka napríklad aj Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, Rozhlas a televízia Slovenska či štátne nemocnice.

Štátnym akciovkám sa nepáči najmä povinné zverejňovanie zmlúv, ktoré prezrádzajú, koľko zarábajú na odberateľoch a aké výhody im dávajú.

Hovoria o trhovej nevýhode

„Ich zverejňovaním sa dostávame do trhovej nevýhody,“ povedala šéfka komunikačného oddelenia Slovenskej pošty Bela Lisáková.

Zverejňovanie zmlúv s aerolíniami je zasa problémom pre bratislavské letisko.

Jeho šéf Maroš Jančula povedal, že ich zverejňovať nebudú. Letisko čaká problémy aj v kontraktoch s dodávateľmi, ktorí sú v danej oblasti jediní.

Na otváranie infozákona nie je dôvod, myslí si Konštantín Čikovský

„Je možné, že nebudú akceptovať našu povinnosť zverejniť zmluvu a odmietnu jej uzatvorenie, čo vytvorí problém v chode spoločnosti,“ povedala hovorkyňa letiska Dana Madunická.

Ministerstvo spravodlivosti podľa hovorcu Petra Bublu o problémoch vie. „Tie sa objavujú pri aplikácii skoro všetkých zákonov. Novelizáciu zákona zatiaľ neplánujeme,“ povedal.

Zmena je podľa rezortu predčasná, pristúpia k nej, až keď prax ukáže, že problém sa nedá riešiť inak.

Nezverejnené je neplatné

Niektoré štátne akciovky podľa zdrojov SME vážne analyzujú možnosť, že niektoré kontrakty nezverejnia.

„Zverejnenie zmluvy nie je vec názoru, ale dodržiavania zákona so všetkými právnymi dôsledkami, keďže bez zverejnenia nie je zmluva účinná,“ povedal hovorca Úradu vlády Rado Baťo. Úrad spravuje Centrálny register zmlúv.

Odborník na obchodné právo Radovan Pala upozorňuje na rovnaký problém.

„Ak nezverejnenú zmluvu začnú účastníci plniť, robia to bez právneho titulu, čo môže znamenať až bezdôvodné obohatenie.“

Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš vidí konflikt medzi záujmom štátu zvýšiť transparetnosť a právom firiem na obchodné tajomstvo.

„Treba zvážiť stratu z toho, že zverejnenie takýchto kontraktov uškodí firmám, so stratou z toho, že tieto zmluvy nebudú pod verejnou kontrolou,“ vysvetľuje Šípoš.

Problémy aj v špitáloch

Komplikácie môžu mať aj nemocnice a záchranky, ktoré by mali zverejniť príjmy mnohých svojich pracovníkov.

Pracovné zmluvy síce zverejňovať nemusia, výnimka sa však netýka zmlúv so samostatne zárobkovo činnými osobami.

Touto formou pracujú stovky lekárov. Ich kontrakty tak musia zverejniť, alebo s nimi podpísať zmluvy ako s riadnymi zamestnancami.

Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest či Rozhlas a televízia Slovenska už svoje zmluvy začali publikovať na webe, pričom nepredpokladajú žiadne výnimky.

Kto musí zverejňovať všetky zmluvy

Verejný záujem na kontrolu štátnych firiem potláča do úzadia ich právo na obchodné tajomstvo, rozhodol v roku 2007 Ústavný súd.

BRATISLAVA. O uplatňovaní povinného zverejňovania zmlúv rozhoduje podľa výkladu rezortu spravodlivosti spôsob založenia firmy. Ak bola založená zákonom, musí zverejňovať všetky zmluvy.

Zákon sa v miernejšej forme vzťahuje na všetky firmy, v ktorých má štát väčšinu. Tie musia zverejňovať kontrakty, ktoré sa týkajú verejných prostriedkov. Ako však rozdeliť, čo do firmy vložil štát a čo si zarobila sama?

„Tieto firmy hospodária s verejnými financiami, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb,“ píše sa v náleze Ústavného súdu z roku 2007. Povinnými osobami sú napríklad ministerstvá.

„V týchto prípadoch verejný záujem potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochranu ich práv a slobôd.“

Podľa senátu je tiež podstatné, že firmy nevznikli na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejného záujmu.

Advokát a expert na obchodné právo Radovan Pala hovorí, že sa treba riadiť týmto nálezom.

„Ak ho uplatníme na inštitút zverejňovania zmlúv, kontrakty musia zverejňovať všetky firmy, kde má štát vlastnícky alebo manažérsky väčšinový podiel,“ tvrdí Pala. Do tejto skupiny patrí aj SPP či teplárne.

Adam Valček
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo 6. júna 2007

Právnické osoby založené povinnými osobami (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka).

Z dosiaľ uvedenej analýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva.

V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy.

Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.

(celé znenie nálezu má 21 strán)

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 410
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 132
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 687
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 071
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 234
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 219
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 077
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 984
  9. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 837
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 795

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kažimír prezidentovi Kiskovi odporučil, aby sa vzdal daňového tajomstva

Kiskovi sa do vysvetľovania financovania kampane nechce, mimovládky by čakali viac.

DOMOV

Ľudí “na konci sveta“ župan v Prešove nezaujíma

Ľudí v Prešovskom samosprávnom kraji trápia cesty a nezamestnanosť.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

SVET

Merkelová nebude mať na Úniu čas, doma ju čaká veľa problémov

Francúzsko-nemecký motor Európy sa môže po voľbách zaseknúť.

Neprehliadnite tiež

Domáce výrobky už nebudú neznáme. Tesco im venuje regál

Projekt na podporu domácich výrobcov už ohlásil aj obchodný reťazec Kaufland.

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní na Slovensku vyhýbať ťažšie

Ministerstvo financií vysvetľuje, že zmenou chce zakročiť proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky.

Silné euro znepokojuje šéfa Európskej centrálnej banky

Ďalší rast eura by mohol negatívne ovplyvňovať export eurozóny a brzdiť prebiehajúce zotavovanie jej ekonomiky.

Diaľnica z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu bude meškať, priznali diaľničiari

Diaľničiari nie sú spokojní s postupom prác na vonkajších objektoch stavby.