SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Firmy chcú utajiť niektoré zmluvy

Bratislavské letisko a štátna pošta naznačujú, že nezverejnia všetko, čo im káže zákon.

Významné aerolinky podľa manažérov bratislavského letiska nepodpíšu kontrakty, ktoré by mali byť zverejnené.Významné aerolinky podľa manažérov bratislavského letiska nepodpíšu kontrakty, ktoré by mali byť zverejnené. (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Niektoré štátne firmy by boli rady, ak by si mohli povedať, ktoré zmluvy zverejnia a ktoré nie.

BRATISLAVA. Viaceré štátne firmy tvrdia, že buď nedodržia povinnosť zverejňovať zmluvy na webe, alebo im to spôsobí veľké komplikácie a škody.

Bratislavské letisko, železničné spoločnosti či Slovenská pošta by preto s pomocou ministerstva dopravy rady presadili, aby sa infozákon zmenil.

„Vyvíjame aktivity, aby sa hľadal efektívny a transparentný spôsob riešenia,“ povedal hovorca ministerstva Martin Krajčovič.

Povinnosť zverejňovať všetky kontrakty na webe majú od 1. januára tohto roka napríklad aj Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, Rozhlas a televízia Slovenska či štátne nemocnice.

Štátnym akciovkám sa nepáči najmä povinné zverejňovanie zmlúv, ktoré prezrádzajú, koľko zarábajú na odberateľoch a aké výhody im dávajú.

Hovoria o trhovej nevýhode

„Ich zverejňovaním sa dostávame do trhovej nevýhody,“ povedala šéfka komunikačného oddelenia Slovenskej pošty Bela Lisáková.

Zverejňovanie zmlúv s aerolíniami je zasa problémom pre bratislavské letisko.

Jeho šéf Maroš Jančula povedal, že ich zverejňovať nebudú. Letisko čaká problémy aj v kontraktoch s dodávateľmi, ktorí sú v danej oblasti jediní.

Na otváranie infozákona nie je dôvod, myslí si Konštantín Čikovský

„Je možné, že nebudú akceptovať našu povinnosť zverejniť zmluvu a odmietnu jej uzatvorenie, čo vytvorí problém v chode spoločnosti,“ povedala hovorkyňa letiska Dana Madunická.

Ministerstvo spravodlivosti podľa hovorcu Petra Bublu o problémoch vie. „Tie sa objavujú pri aplikácii skoro všetkých zákonov. Novelizáciu zákona zatiaľ neplánujeme,“ povedal.

Zmena je podľa rezortu predčasná, pristúpia k nej, až keď prax ukáže, že problém sa nedá riešiť inak.

Nezverejnené je neplatné

Niektoré štátne akciovky podľa zdrojov SME vážne analyzujú možnosť, že niektoré kontrakty nezverejnia.

„Zverejnenie zmluvy nie je vec názoru, ale dodržiavania zákona so všetkými právnymi dôsledkami, keďže bez zverejnenia nie je zmluva účinná,“ povedal hovorca Úradu vlády Rado Baťo. Úrad spravuje Centrálny register zmlúv.

Odborník na obchodné právo Radovan Pala upozorňuje na rovnaký problém.

„Ak nezverejnenú zmluvu začnú účastníci plniť, robia to bez právneho titulu, čo môže znamenať až bezdôvodné obohatenie.“

Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš vidí konflikt medzi záujmom štátu zvýšiť transparetnosť a právom firiem na obchodné tajomstvo.

„Treba zvážiť stratu z toho, že zverejnenie takýchto kontraktov uškodí firmám, so stratou z toho, že tieto zmluvy nebudú pod verejnou kontrolou,“ vysvetľuje Šípoš.

Problémy aj v špitáloch

Komplikácie môžu mať aj nemocnice a záchranky, ktoré by mali zverejniť príjmy mnohých svojich pracovníkov.

Pracovné zmluvy síce zverejňovať nemusia, výnimka sa však netýka zmlúv so samostatne zárobkovo činnými osobami.

Touto formou pracujú stovky lekárov. Ich kontrakty tak musia zverejniť, alebo s nimi podpísať zmluvy ako s riadnymi zamestnancami.

Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest či Rozhlas a televízia Slovenska už svoje zmluvy začali publikovať na webe, pričom nepredpokladajú žiadne výnimky.

Kto musí zverejňovať všetky zmluvy

Verejný záujem na kontrolu štátnych firiem potláča do úzadia ich právo na obchodné tajomstvo, rozhodol v roku 2007 Ústavný súd.

BRATISLAVA. O uplatňovaní povinného zverejňovania zmlúv rozhoduje podľa výkladu rezortu spravodlivosti spôsob založenia firmy. Ak bola založená zákonom, musí zverejňovať všetky zmluvy.

Zákon sa v miernejšej forme vzťahuje na všetky firmy, v ktorých má štát väčšinu. Tie musia zverejňovať kontrakty, ktoré sa týkajú verejných prostriedkov. Ako však rozdeliť, čo do firmy vložil štát a čo si zarobila sama?

„Tieto firmy hospodária s verejnými financiami, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb,“ píše sa v náleze Ústavného súdu z roku 2007. Povinnými osobami sú napríklad ministerstvá.

„V týchto prípadoch verejný záujem potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochranu ich práv a slobôd.“

Podľa senátu je tiež podstatné, že firmy nevznikli na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejného záujmu.

Advokát a expert na obchodné právo Radovan Pala hovorí, že sa treba riadiť týmto nálezom.

„Ak ho uplatníme na inštitút zverejňovania zmlúv, kontrakty musia zverejňovať všetky firmy, kde má štát vlastnícky alebo manažérsky väčšinový podiel,“ tvrdí Pala. Do tejto skupiny patrí aj SPP či teplárne.

Adam Valček
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo 6. júna 2007

Právnické osoby založené povinnými osobami (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka).

Z dosiaľ uvedenej analýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva.

V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 ústavy.

Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.

(celé znenie nálezu má 21 strán)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Nie je to len chlapská záležitosť
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  8. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  9. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  10. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  1. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  2. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  3. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  4. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  5. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  6. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  7. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  8. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Novinka medzi prefabrikátmi
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 333
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 496
  3. Aká je chémia vôní 12 997
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 645
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 460
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 999
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 641
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 284
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 831
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 7 117
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Porovnanie Slovenska a Maďarska

Občas si nahovárame, že sme na tom s úrovňou demokracie a politickej zodpovednosti lepšie.

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Ilustračné foto
Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.

Koronavírus: Pribudlo ďalších 32 obetí a takmer dvetisíc nakazených (minúta po minúte)

Antigénové testy odhalili ďalších 1 413 osôb s koronavírusom.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Neprehliadnite tiež

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Polovica štátnych akcioviek vymenila šéfov. Netransparentne

Najférovejšie nových šéfov vyberali na ministerstve hospodárstva

Práce na obchvate by mali byť dokončené v marci 2023.

Koalícia chce do ústavnej reformy vložiť aj zmeny pri dôchodkoch

Pozmeňujúci návrh má v pléne podať poslanec za hnutie Sme rodina.

Národná rada SR.

Maloobchod ožil v eurozóne aj v Únii, tržby v októbri vzrástli

V medziročnom porovnaní stúpli tržby v októbri v eurozóne o 4,3 a v EÚ o 4,2 percenta.

Za prísnych hygienických podmienok sa otvorili aj obchodné centrá.

Aktivita v súkromnom sektore eurozóny v novembri strmo klesla

Druhá vlna pandémie zasiahla najmä sektor služieb.

Ilustračné foto