BERLÍN, BRATISLAVA. V októbri minulého roka navštívil čínsky premiér Wen Ťia-pao Grécko, v novembri zašiel čínsky prezident Chu Ťin-tchao do Portugalska a posledné európske turné začal vicepremiér a kandidát na čínskeho premiéra Li Kche-čchiang v Španielsku.
A to nie je celý zoznam zadlžených európskych krajín, kam krajina s najväčším devízovými rezervami pumpuje svoje peniaze.
Investícia bez rizika
V Madride kúpila Čína podľa denníka El País dlhopisy za takmer 6 miliárd eur, podobnú sumu investovala do gréckych a portugalských dlhopisov spolu. Podľa svetových agentúr majú európske krajiny vrátane Írska a Maďarska dlhy vo výške 470 miliárd eur.
Pre dlžníkov je to značná suma, pre Čínu výhodná investícia. Jej devízové rezervy sú takmer dva bilióny eur.
„Peking chce so všetkými národmi budovať harmonický svet, trvalý mier a spoločnú prosperitu," hovorí čínsky vicepremiér Li Kche-čchiang, ktorý sa včera v Berlíne stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a mieri ďalej do Veľkej Británie.
Čína dnes nemá záujem, aby sa Západ zosypal. Naopak, je v jej životnom záujme, aby prekvital s neupadajúcim konzumným apetítom, myslí si Ivan Štulajter.
Je isté, že Čína potrebuje stabilnú Európu. Únia je jej najdôležitejším obchodným partnerom. Záchrana eura napokon nie je zadarmo.
V Španielsku podpísal čínsky vicepremiér kontrakty za 5,6 miliardy eur, s nemeckými automobilkami Volkswagen a Daimler zmluvy za asi 5 miliárd eur.
Cez Španielsko a Portugalsko si navyše istí prístup do Latinskej Ameriky, ktorá Čínu zaujíma tiež.
Embargo a nový štatút
Nemecko, druhá zástavka európskeho turné Li Kche-čchianga, má Číne pomôcť prekonať skepsu mnohých európskych firiem spolupracovať s čínskymi. Nemecké firmy sa opakovane sťažujú, že sú znevýhodňované pri štátnych zákazkách na čínskom trhu a nemôžu konkurovať štátom financovaným čínskym podnikom.
Aj preto vicepremiér sľuboval cez nemecké médiá zahraničným firmám „lepšiu ochranu duševného vlastníctva a stabilný a transparentný trh" v Číne.
Čína má zoznam vecí, ktoré by na oplátku od Európskej únie chcela. Na prvom mieste je zrušenie zbrojného embarga, ktoré platí od krvavého zásahu proti demokratickým silám v roku 1989 na Námestí nebeského pokoja.
Chce tiež štatút krajiny s trhovým hospodárstvom, aby sa vedela lepšie brániť obvineniam z dumpingu. A chce viac investovať na európskych trhoch.
Vráti sa to v politike
Expert na Čínu zo Citigroup Ken Peng tvrdí, že terajší vplyv Pekingu je nič oproti tomu, čo príde. „Krajina s takými rezervami, ktorá sa obrovskými sumami prezentuje aj v Nemecku či vo Francúzsku, sa môže stať bankou Európy a jej záchrancom - so zodpovedajúcim politickým výnosom," povedal pre agentúru AFP.
Viaceré svetové médiá pripomenuli, ako môže taký politický výnos vyzerať. Dlžníci nemajú vo zvyku kritizovať domácu politiku svojich veriteľov a ak by aj chceli, Čína im to pripomenie. Keď sa udeľovala Nobelova cena za mier čínskemu disidentovi, neprišlo na slávnostný ceremoniál 18 krajín.
