BRATISLAVA. Ministerstvo financií počíta s alternatívou, že sa zruší 14-percentný zdravotný odvod. To by znamenalo, že príjmy pre zdravotníctvo bude štát vyberať cez dane, ktoré zvýši.
DPH by stúpla na 21 percent zo súčasných 20 percent. Daň z príjmov by stúpla na 23 percent z terajších 19 percent. Taký je návrh Ľudovíta Ódora, ktorý je poradcom ministra financií Mikloša.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na nedávnom HN Clube prezradila, že sa k tomuto návrhu prikláňa. Minimálne pre kresťanských demokratov by problémom nemal byť. S podobným návrhom prišli pred voľbami.
Prekážky
Poslanec KDH Anton Marcinčin pripúšťa, že návrh nemusí byť priechodný v SaS, ktorá presadzuje odvodový bonus.
Ten počíta s tým, že zostane len solidárny odvod a zdravotný vo výške 9 percent; počet sociálnych dávok sa skreše na minimum. S odvodovým bonusom podľa návrhu SaS majú zase problém kresťanskí demokrati.
SaS argumentuje programovým vyhlásením vlády. V ňom sa píše, že vláda zavedie odvodový bonus „za predpokladu fiškálnej neutrality a zohľadnenia dosahov na marginalizované skupiny“.
Šéf SaS Richard Sulík v auguste pre Sme povedal, že by návrh, ktorý ráta so zrušením zdravotných odvodov, zaťažil dôchodcov a ľudí bez príjmov. Tí by neušetrili na zdravotných odvodoch, keďže žiadne neplatia.
Zasiahlo by ich však zvýšenie DPH cez zvýšené ceny tovarov a služieb. Vysokopríjmové skupiny by podľa SaS zase štátu zaplatili na daniach výrazne viac ako doteraz, no nedostali by za to vyšší štandard zdravotnej starostlivosti.
„Pokiaľ pôjde o dôchodcov, bude to efekt jednorazového zvýšenia cien na úrovni 1,5 percenta. Takéto zvýšenie cien môžeme kompenzovať napríklad jednorazovým zvýšením dôchodkov,“ tvrdí Marcinčin. Pohoršiť by si podľa neho mohli tí, ktorí obchádzali systém, napríklad „jednoosobové eséročky“.
Šéf Mosta–Híd Béla Bugár na otázku, ako sa mu pozdáva návrh na zrušenie zdravotných odvodov, jednoznačnú odpoveď pred Vianocami nedal: „Lebo toto nie je reforma odvodov, ale to je len čiastka. A my sa musíme pozerať na celý komplex. Reforma musí byť reformou v každej oblasti, nielen v zdravotníctve.“
Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár hovorí, že detaily Ódorovho návrhu ešte nepoznajú. „Nestaval by som to ešte ultimatívne, lebo nie sme ešte oboznámení s detailnými návrhmi ministerstva, ku ktorému sa priklonila aj pani premiérka.“
Sulík včera pripustil, že odvodový bonus by technicky mohol byť aj bez zdravotných odvodov. „Mám veľa argumentov, ktoré hovoria proti zrušeniu zdravotných odvodov,“ povedal.
Koaliční partneri budú o daňovej a odvodovej reforme hovoriť budúci týždeň na koaličnej rade.
Reformu daní a odvodov pripravujú aj v Česku
O podobnej reforme ako u nás sa diskutuje aj v Česku. Návrh podľa českého ekonóma Pavla Kohouta počíta s tým, že sa znížia odvody z miezd do penzijného systému a výpadok sa nahradí zvýšením zníženej sadzby DPH, ktorá sa uplatňuje predovšetkým na potraviny.
„Tento návrh by mal pomôcť trhu práce, pretože by znížil celkovú daňovú záťaž práce, ktorá je v českých podmienkach dosť vysoká, hlavne pre príslušníkov stredných príjmových skupín.“
Na Slovensku je situácia podobná. Slovenský návrh zvýšiť sadzbu dane z príjmov by však podľa Kohouta z veľkej časti neutralizoval výhodu, ktorá by vznikla zrušením zdravotných odvodov.
