BRATISLAVA. Čím budeme svietiť? To je otázka, ktorá opäť trápi poslancov v Bruseli.
Európska komisia pred časom rozhodla o postupnom zákaze používania klasických žiaroviek. Bruselskí poslanci však teraz prišli na to, že tie úsporné, ktoré ich majú úplne nahradiť, sú vraj nebezpečné.
Postup kritizuje Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika: „Toto nepatrí na pôdu Európskej únie, malo by to byť na členských štátoch," povedal. Opatrenie podľa neho nebolo domyslené. Rovnako ako aj iné z rozhodnutí únie, či už pri biopalivách, alebo fotovoltaike.
Problémom je ortuť
Predseda priemyselného výboru Európskeho parlamentu Herbert Reul a viceprezidentka parlamentu Silvana Kochová-Mehrinová sa podľa denníka Die Welt opierajú najmä o analýzu Nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie.
Žiarovky
- od 1. septembra 2009 sa prestali vyrábať 100wattové žiarovky,
- od 1. septembra 2010 sa ukončila výroba 75wattových žiaroviek,
- od 1. septembra 2011 sa prestanú uvádzať na trh 60wattové žiarovky,
- od 1. septembra 2012 tento osud čaká aj všetky ostatné klasické žiarovky.
V rámci prešetrovania sa podľa denníka zistilo, že úsporné žiarivky môžu byť zdraviu škodlivé, pretože obsahujú ortuť, ktorá sa pri rozbití svietidla dostane do ovzdušia. Nebezpečné je to najmä pre deti a tehotné ženy.
Ortuť v žiarivkách pripúšťa aj Greenpeace. „Je pravda, že žiarivky obsahujú ortuť, ktorá je nebezpečná pre ľudské zdravie. Preto treba so žiarivkami narábať opatrne, rovnako ako s inými v domácnosti bežne dostupnými materiálmi," povedala hovorkyňa tejto organizácie Lucia Szabová.
Nebezpečných je však v domácnosti viacero vecí. To potvrdzuje aj Milan Gigel z portálu domacnost.sme.sk: „V jednej úspornej žiarivke je možno tisícina objemu ortuti z toho, čo sa nachádza v teplomere, akých sa v slovenských domácnostiach rozbili desaťtisíce."
Kampaň proti úsporným žiarovkám je podľa neho len dezinformácia.
Návrat k žiarovkám?
Riešením nebezpečných žiariviek je podľa niektorých europoslancov ich stiahnutie z trhu. Do predajní by sa tak mali bez obmedzení vrátiť zakázané žiarovky.
Greenpeace to kritizuje. Žiarovky podľa Szabovej svojím plytvaním energie spôsobujú výrazné znečistenie životného prostredia. „Volanie po návrate žiaroviek je naozaj nelogickým a spiatočníckym prístupom," povedala. Na vyriešenie problému podľa nej stačí obyčajná opatrnosť pri narábaní so žiarivkami.
Čomu dať prednosť? Životnému prostrediu či svojmu zdraviu? Pýta sa Ivan Štulajter.
S návratom žiaroviek by únia mala byť opatrná aj podľa riaditeľa Energetického centra Marcela Lauka. „Vždy sa ukáže nejaká analýza. Nakoniec to môže byť len kačica." Stiahnuť žiarovky nariadením však podľa neho tiež nebolo dobré riešenie.
Mali byť odstránené prirodzene, keď si ľudia uvedomia, že na tom môžu ušetriť.
Cena úspornej žiarivky je vyššia, ale životnosť by mala byť dlhšia. Okrem toho je aj šetrnejšia k životnému prostrediu.
Člen Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Európskeho parlamentu JAROSLAV PAŠKA z SNS si myslí, že žiadosť predsedu výboru, aby sa žiarovky na trhu neobmedzovali, je oprávnená.
Nedávno sa rozhodlo, že sa žiarovky nebudú uvádzať na trh. Predseda výboru pre priemysel Herbert Reul chce, aby sa vrátili a chce zakázať žiarivky. Je to v poriadku?
„Je to vecný problém. Ak sú nové poznatky, ktoré by mohli ovplyvniť rozsah používania žiaroviek či žiariviek, malo by sa o nich uvažovať."
Ak je to vecný problém, nemalo sa to vyriešiť skôr?
„Ak by predseda mal poznatky, ktoré má dnes, tak je možné, že by v tom čase hlasoval inak."
Nemala byť analýza spravená už predtým?
„Pravdepodobne sa nik nezaoberal otázkou, čo sa stane, keď sa žiarivka rozbije či uniká škodlivý plyn, alebo nejaká látka. Sledovala sa najmä energetická úspora, lebo je snaha znížiť spotrebu energií v domácnostiach. Ten tlak na zníženie spotreby je silný."
Takže sa nepozeralo na bezpečnosť?
„Asi sa na to neprihliadalo. Pri celoplošnom zavádzaní sa prihliada najmä na úsporu. Vplyv je pre určitú skupinu síce vážny, ale možno stačí verejnosť informovať, že pre budúce mamičky a deti by to mohlo byť nebezpečné. A mali by sa ponechať aj žiarovky, aby mali ľudia alternatívu."
Takže vidíte ako odôvodnenú žiadosť predsedu výboru, aby sa žiarovky vrátili?
„Áno. Nemali by byť také obmedzované, ako je to dnes."
Rokovalo sa už o analýze a nových informáciách, o ktorých hovoril predseda výboru Reul?
„Nie, ale už sa o tom zmieňoval dávnejšie. Nezachytil som to ako tému, ktorá je teraz aktuálna, ale ako problém som to už registroval. Problém, ktorý už riešia aj parlament, aj výbor."
Kedy sa analýzou bude zaoberať výbor?
„Z odborného pohľadu by to mohlo byť rýchle. Malo by sa to vyhodnotiť do roka."
Test ukázal, že niektoré žiarivky nevydržia svietiť toľko, ako tvrdí výrobca.
BRATISLAVA. Životnosť a náklady na kúpu. To sú dva dôležité faktory, ktoré treba pri výbere úsporných žiariviek okrem ich spotreby elektrickej energie zohľadniť.
Žiarivky
- Dulux Lumilux, 14 W, Osram - je lacná, má dobré svetelné vlastnosti aj životnosť.
- Osram Dulux Superstar Globe, 16 W, Dulux EL, 21 W
- dobrá životnosť pri zachovaní
svetelných vlastností.
- Massive 24314, 20 W- nevydrží dlho svietiť a veľmi dobre ani nesvieti.
- Paulmann Globe 90 electronic, 15 W- má síce dlhú životnosť, ale aj veľmi zlé svetelné vlastnosti.
Manažér testovania Václav Beneš však potvrdil, že z 36 žiariviek, ktoré sa podrobili testu, sa len 21 „dožilo" 8000 hodín.
„Len desať z nich si pritom zároveň dokázalo udržať konštantné svetelné vlastnosti, takže s pribúdajúcim časom neprestávajú svietiť," dodal Beneš.
Až 15 z 36 testovaných žiariviek v teste časopisu výrazne stratilo svietivosť už po 1500 hodinách. Len 1523 hodín napríklad vydržala naplno svietiť osemwattová žiarivka Philips Softone Esaver.
Tisíchodinovú výdrž pritom deklarovali výrobcovia pri klasických žiarovkách, ktoré sa sťahujú z trhu a boli oproti žiarivkám niekoľkonásobne lacnejšie.
