BRATISLAVA. Materská dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 55 % na 60 % hrubej mzdy matky.
Súčasne sa predĺži obdobie poberania tejto dávky, a to z 28 týždňov na 34 týždňov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič.
Zvýšenie a predĺženie obdobia poberania materskej dávky sa bude týkať aj tých matiek, ktoré začali túto dávku dostávať pred 1. januárom budúceho roka a budú ju poberať aj po tomto termíne. Matkám, ktoré porodili súčasne dve a viac detí, sa bude materská dávka vyplácať 43 týždňov.
Ochranná lehota tehotných žien v nemocenskom poistení sa od začiatku budúceho roka predlžuje zo súčasných 6 mesiacov na 8 mesiacov. Všeobecná ochranná lehota v nemocenskom poistení sa skracuje zo súčasných 42 dní na 7 dní, a to s cieľom redukovať neodôvodené vyplácanie nemocenských dávok.
Ošetrovné
Podmienky nároku na ošetrovné dobrovoľne nemocensky poistených osôb sa novelou zákona sprísňujú stanovením minimálneho obdobia tohto poistenia na 270 dní, obdobne ako je to pri nemocenskom. Z možnosti dobrovoľného nemocenského poistenia sa vylučujú poberatelia starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov.
Systém redukcie a zvyšovania priemerného osobného mzdového bodu na účely výpočtu dôchodku novela zákona zachováva na úrovni hodnôt platných v roku 2011. Novelou sa tiež znižuje správny fond Sociálnej poisťovne v budúcom roku z pôvodne navrhovaných 2,5 % na 2,4 % z výšky vybraného poistného.
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa podmieňuje stratou príjmu ku dňu vzniku nároku na predčasný dôchodok. Súčasťou prezidentom podpísaných zmien je aj zníženie výšky ochranného príspevku pre občana v hmotnej núdzi, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav dlhšie ako 30 dní, a to o 55 % na 34,69 eura mesačne.
Poistné
Medzi zmeny, ktoré právna norma prináša, patrí napríklad aj zákaz práce pre predčasných dôchodcov, zrušenie možnosti znižovať si daňový základ o príspevky do tretieho piliera či zmeny pri podmienkach čerpania nemocenskej dávky.
Občania, ktorí majú príjem zo zárobkovej činnosti zdaňovaný ako zo závislej činnosti, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, budú musieť platiť poistné na sociálne poistenie.
Mal by sa zjednotiť aj návrh na platenie tohto poistného s určením jednotného maximálneho vymeriavacieho základu. Zároveň sa plnenie zdaňované ako príjem zo závislej činnosti, ktoré bude vyplatené po zániku poistenia, zahrnie do vymeriavacieho základu poistného.
Po novom nebudú môcť predčasní dôchodcovia pracovať a poberať aj dávku od štátu. "Navrhuje sa nevyplácanie predčasného starobného dôchodku jeho poberateľom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú činnosť, ako jedno z opatrení na finančnú stabilizáciu základného fondu dôchodkového poistenia," vysvetlil predkladateľ.
Nemocenské
Nemocenské dávky tiež očakávajú zmeny. "V záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na vyplácanie týchto dávok sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 na 7 dní," konštatuje sa v novele. Tá zároveň zavádza, že nárok na túto dávku vznikne iba v prípade neexistencie nároku na plnenie zdaňované ako príjem.
Zmenou spomínaného zákona má verejná správa získať viac ako 212 miliónov eur. Pozitívny dosah to však má mať podľa prepočtov rezortu práce iba na Sociálnu poisťovňu, a to v objeme 335,29 milióna eur. Samospráva má na príjmoch naopak stratiť 26,49 milióna eur a štátna správa 22,03 milióna eur. Štátne peniaze sa znížia aj výdavkami v sume 34,43 milióna eur.
"Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny, keďže príjmy z rozširovania základní pre výpočet odvodov sú výrazne vyššie ako predpokladaný nárast výdavkov z dôvodu vzniku nároku na dávky zo systému sociálneho poistenia," konštatuje ministerstvo.
Naopak, vplyv na podnikateľov má byť mierne negatívny, tak ako aj na hospodárenie občanov. "Veľkosť vplyvu závisí od počtu opatrení, ktoré sa danej domácnosti dotýkajú," dodáva ministerstvo.
