Eurozóna sa dohodla na permanentnom záchrannom mechanizme, ktorý má chrániť krajiny pred finančným pádom. Slovenská premiérka Iveta Radičová si však myslí, že to nebude stačiť.
Lídri Európskej únie sa vo štvrtok večer na summite v Bruseli dohodli na vytvorení trvalého záchranného mechanizmu pre krajiny, ktoré sa ocitnú v problémoch.
Dohodli sa na dodatku k Lisabonskej zmluve, v ktorom bude stáť, že štáty eurozóny môžu ustanoviť krízový mechanizmus "ak to bude nevyhnutné" za účelom stability eurozóny. Finančná pomoc má byť „prísne podmienená".
Lídri Európskej únie na poslednom tohtoročnom summite v Bruseli chceli uzavrieť svoje celoročné márne snaženie o upokojenie trhov v krízou zmietanej eurozóne.
O tom, či sa to podarí dohodou na zmene v Lisabonskej zmluve v prospech trvalého záchranného mechanizmu, však pochybovala aj slovenská premiérka.
Skeptická Radičová
„Uvidíme, ako trhy zareagujú, keď vyšleme jasný signál a budeme mať tento záručný systém. Môj osobný názor: Nebude to stačiť," povedala v Bruseli pred rokovaním lídrov premiérka Iveta Radičová.
Trhy, ktoré už dohnali na kolená Grécko aj Írsko a hrozia Španielsku a Portugalsku, boli pred summitom nepokojné. Španielsku deň po tom, ako agentúra Moody's varovala, že mu zníži rating, stúpli podľa AP náklady na požičky.
V prípade, že by Španielsko ako štvrtá najsilnejšia európska ekonomika potrebovalo finančnú pomoc únie z eurovalu, vážne by to preverilo finančné možnosti únie.
Barroso: Systémová kríza
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso mal podľa Reuters pred štátnikmi povedať, že kríza už je „systémová" a požiadať o nové opatrenia v eurozóne aj v ohrozených štátoch, ako sú Španielsko či Portugalsko.
Nezhody ako ďalej
Na tom, ako riešiť problémy krajín teraz, však už zhoda lídrov nepanovala. Belgicko a Španielsko chceli presadzovať navýšenie prostriedkov v dočasnom eurovale, proti však boli Nemecko aj Francúzsko. Kontroverzná otázka európskych dlhopisov sa nakoniec nemala v diskusii ani objaviť.
Permanentný záchranný mechanizmus má znížiť riziko, že by sa opakovala grécka kríza. Má zaviesť spoluzodpovednosť súkromného sektora za problémy krajín aj riadený bankrot štátu.
Z eurovalu, ktorý európski lídri odklepli v máji, už o pomoc v novembri požiadal prvý štát - Írsko. Jeho 85 miliárd eur alebo grécka 110-miliardová pôžička by boli ničím v porovnaní s prípadnou pomocou Španielsku.
