Mikloš: Kresťanstvo nemôže existovať bez pekla a trhová ekonomika bez bankrotu

Problém dlhovej krízy je v tom, že vôľa politikov robiť reformy a ochota verejnosti ich akceptovať, je nízka. Hovorí minister financií Mikloš.

(Zdroj: SME - Vladimír Šimíček)

Problém dlhovej krízy je v tom, že vôľa politikov robiť reformy a ochota verejnosti ich akceptovať, je nízka. Hovorí minister financií IVAN MIKLOŠ (SDKÚ).

Majú sa občania pripraviť na to, že aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2012 dôjde opäť k zvýšeniu niektorých daní či odvodov?

„Nie.“

Pripustili ste, že rozpočet na rok 2011 neobsahuje systémové opatrenia, pretože sa pripravoval narýchlo.

„To je fakt. Vláda bola vymenovaná 9. júla, neboli pripravené ani východiská štátneho rozpočtu. Mnohé termíny boli napäté, napríklad do konca júla som musel rozhodnúť o výdavkových stropoch pre bežné a mzdové výdavky.“

Dnešné koaličné strany nemali pred voľbami v programoch zvyšovanie daní a odvodov. Skôr naopak. No pod tlakom reality to urobili. Očakávate, že realita v budúcom roku vás k tomu neprinúti?

„Na Slovensku bol v krízových rokoch 2008 a 2009 najväčší nárast verejných výdavkov v Európskej únii a nemuseli sme pritom zachraňovať banky. Zdedený a ešte aj kamuflovaný stav bol taký, že boli nevyhnutné opatrenia, s ktorými sme ani nepočítali. V budúcom roku chceme rozpočet pripravovať tak, aby zahŕňal systémové opatrenia najmä na strane zefektívňovania výdavkov.“

Vláda sľúbila občanom, že zníži odvodové zaťaženie. Bude rozpočet na rok 2012 vychádzať aj z toho, že sa znížia odvody?

„V odvodoch prídu najdôležitejšie opatrenia až od roku 2013 a 2014. No niektoré zmeny už budú evidentné, neviem teraz povedať, či povedú k zníženiu odvodov už v roku 2012.“

Ako je reálna úvaha zrušiť zdravotné odvody?

„Je to otvorená záležitosť.“

Budú sa musieť oddlžiť železnice?

„Nie, ale treba vziať na vedomie, že keď ich predáme aj s dnešnou záťažou, cena bude nižšia. Rozdiel bude účtom za zrušenie privatizácie Carga a za spôsob, akým bol tento podnik riadený za vlády Fica. A rozdiel bude značný. Teraz treba Cargo predať čo najskôr, lebo keď to budeme odkladať, záťaž bude iba narastať.“

Je v rozpočte rezerva, s ktorou počítate pri oddlžovaní nemocníc a ich následnej transformácii?

„Bez transformácie nemocníc sa nedá vyriešiť problém dlhu štátnych nemocníc. Transformácia sa však nedá urobiť bez oddlženia. Čím neskôr sa urobí, tým viac to bude stáť.“

Máte na to rezervu v rozpočte?

„Jedna z možných rezerv, ktorá tam je, je 80-percentné zdanenie nadlimitných emisných kvót, ktorých rozdávanie bola ďalšia zlodejina bývalej vlády. Predpokladáme výnos 150 miliónov eur za dva roky. Na krytie konkrétnych výdavkov sme zatiaľ použili iba 9,5 milióna eur.“

Slovensku sa nepodarilo predať v tomto roku ani tonu emisií. Rozpočet na rok 2011 však ráta aj s príjmom z nich. Vidíte v tom riziko?

„Samozrejme, rozpočet je vždy spojený s rizikami. Je to vždy závislé aj od vývoja vonkajšieho prostredia, čiže riziká tam sú.“

Expremiér Fico označil prijatý rozpočet za víťazstvo bánk a monopolov a doplatia na to obyčajní ľudia.

„Fico má plné ústa obyčajných ľudí. On, ktorý porozdával podnikateľom desiatky miliónov eur, ide rozprávať o bežných ľuďoch.“

Do akej miery je schválený rozpočet v súlade s vašou pôvodnou predstavou?

„Pre mňa je zásadná vec konsolidačné úsilie vo výške 1,75 miliardy eur. A to bolo naplnené. Z hľadiska štruktúry by bolo lepšie, keby sme dokázali výdavkovo-príjmový mix nastaviť v pomere 70 ku 30 percentám.“

To je aj hlavná výhrada kritikov – málo škrtov.

„Vždy je to aj o politike. Ale pozrite si, aká je alternatíva, keby tu ďalej vládla Ficova vláda. Jednoznačne maďarská cesta.“

Pokiaľ ide o riziká z domácich politicko-ekonomických reálií, čoho sa najviac obávate?

„Už dosť dlho som v rôznych vládach, aby som netrpel ilúziami, že všetko bude pripravené tak, ako je možné. Záujmy môžu byť rôzne. Aj preto sme opakovane, premiérka i ja, zdôraznili, že úlohy na zefektívnenie výdavkov by mali osobne prevziať ministri.“

Jedným z rizík v rozpočte je aj hospodárenie samospráv.

„Musíme prijať tvrdšie rozpočtové obmedzenia, ako aj mechanizmus nútenej správy, bankrotu miest a podobne. Menšie obce by mali napríklad zvážiť, že sa spoja pri výkone niektorých činností.“

Za hlavné riziko rozpočtu ste označili vývoj svetovej ekonomiky. Z nášho pohľadu ide najmä o vývoj v eurozóne. Nedávno ste ako jednu z alternatív vývoja označili aj jej rozpad. Ako ste to mysleli?

„Alternatívy, o ktorých sme na akademickej pôde v Prahe diskutovali, sú v zásade tri. Prvá je fiškálna a politická únia, teda federalizácia minimálne eurozóny. Druhá je fungovanie bez fiškálnej únie a udržanie eura, ale potom za predpokladu nastolenia tvrdých rozpočtových obmedzení a pravidiel, reštrukturalizácie dlhov, pravidiel bankrotu, pružných trhov práce, ale aj pružných miezd. Tretia alternatíva je rozpad. To neznamená, že euro prestane fungovať. Rozpad v dnešnej podobe môže znamenať, že niektoré krajiny z eurozóny vypadnú.“

Prvé dve možnosti sú ťažko priechodné. Z toho potom vyplýva, že rozpad eurozóny je veľmi reálny.

„My by sme mali jednoznačne odmietnuť fiškálnu úniu, pretože by poškodila nielen nás, ale všetkých. Zároveň ju považujem za nereálnu. Tú druhú možnosť považujem aj za dobrú, aj za reálnu, hoci nie ľahkú. Ak prvá je nereálna a máme na výber z druhej a tretej alternatívy, potom by mohol vzniknúť dostatočný tlak na to, aby sme prijali tú druhú.“

Teraz sa diskutuje o tom, či by eurozóna mala vydávať spoločné dlhopisy. Čo si o tom myslíte?

„Hovorím nie. To je jasný krok k fiškálnej únii.“

Aká je nálada na ekonomických fórach, na ktorých sa stretávate?

„Problém, ktorý vnímam, je spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia. V zásade je taký, že sa dohodnú najprv veľké krajiny s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB). A potom sa to predostrie ostatným. Grécka pôžička bola prvý zle zapnutý gombík. Keby sa Grécku povedalo, že riešením je štandardná reštrukturalizáciu dlhu a nikto ho nebude zachraňovať, podľa mňa by sme neboli v tejto situácii. Samozrejme, že by to nebolo jednoduché. Nemecko by muselo zachraňovať niektoré banky, ale bolo by to legitímne. Teraz sme sa dostali do začarovaného trhu.“

Ste tlačení?

„Samozrejme, že sme tlačení, ale taká je realita. Sme v klube a klub má tento väčšinový názor. Pri pomoci Írsku som bol jediný, ktorý s pomocou súhlasil, lebo sa nedalo nesúhlasiť, ale zároveň som žiadal do záznamu uviesť aj naše výhrady, že musí dôjsť aj k účasti privátneho sektora. My sme neboli v bode nula, keď sme prišli do vlády. Odmietli sme grécku pôžičku, ale nemohli sme odmietnuť euroval, pretože vo všetkých ostatných krajinách to už bolo schválené v parlamentoch.“

Boli by ste proti eurovalu, keby ste boli pritom od začiatku?

„Určite by som dal odmietavé stanovisko. Samozrejme, že nemám ilúzie, že my by sme to zastavili. No bývalý minister financií a bývalý premiér mali dohodnúť iné podmienky, adekvátne sile slovenskej ekonomiky. To, že sme ohrození oveľa viac teraz z hľadiska možných budúcich záväzkov, je ich zodpovednosť.“

Myslíte si, že dôjde nakoniec na poskytnutie slovenských záruk Írsku?

„Myslím si, že Íri budú schopní splácať pôžičku.“

Podľa niektorých ekonómov záchrana krajín v eurozóne smeruje k tomu, že v záverečnom kroku ECB natlačí do ekonomiky nové peniaze podobne, ako to urobila americká centrálna banka Fed.

„Je to možné, no problém to nevyrieši, ani v USA. Žijeme v ilúzii, že kríza je za nami, lebo sa pumpujú do ekonomík peniaze. No tak, ako nemôže existovať kresťanstvo bez pekla, nemôže existovať trhová ekonomika bez bankrotu.“

Je podľa vás relatívne vysoká pravdepodobnosť toho, že by pokračovanie dlhovej krízy v eurozóne mohlo spôsobiť opäť recesiu?

„Pre nás je kľúčové Nemecko, ktoré má zdravú, konkurencieschopnú ekonomiku a vyvíja sa pozitívne. Problém dlhovej krízy je v tom, že mnohé krajiny nerobia reformy najmä v oblasti zdravotníctva a dôchodkových systémov. Vôľa politikov robiť reformy a ochota verejnosti ich akceptovať je taká, aká je. Aká je tu spravodlivosť, keď dochádza k privatizácii ziskov a socializácii strát?“

Ak Gréci teraz nesú spravodlivý trest za to, že si volili istý typ politickej reprezentácie, je spravodlivé, že časť nákladov na konsolidáciu budú niesť u nás ľudia, ktorí volili bývalú vládu?

„O tom je demokracia, že rozhodne väčšina a náklady a dôsledky znášajú všetci. Aj šetrenie na výdavkoch sa týka ľudí.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 414
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 840
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 738
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 975
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 963
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 132
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 012
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 682
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 340

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom

V minulosti by sme sa bez peňaženky ďaleko nedostali.

Obrovská akvizícia sa neuskutoční, Kraft Heinz Unilever neprevezme

Podľa Unileveru ponuka firmu výrazne podhodnocovala.

Slovensko je bližšie k nezávislosti od Ruska. Brusel podporí plynovod do Poľska

Európska únia prispeje na výstavbu slovensko-poľského pripojenia 107 miliónmi eur. Ide o 40 percent z nákladov.

Bill Gates navrhuje zdanenie práce robotov

Gates hovorí, že začať sa má tam, kde roboty vykonávajú prácu za ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop