Viedeň 28. mája (TASR) - Na rozdiel od peňažnej politiky americkej centrálnej banky, Federálneho rezervného systému (Fed), je stratégia Európskej centrálnej banky (ECB) založená na niekoľkých nesprávnych princípoch. Uvádza to v dnešnom vydaní rakúsky denník Der Standard v stati Kardinálna chyba centrálnej banky.
Fed sa vyznačuje pružnosťou svojej politiky preto, lebo sa pred viac ako desiatimi rokmi vzdal monetarizmu: Neľpie na skostnatených zásadách a už vôbec nie na cieľoch v mase obeživa. Stará sa o hospodársky rast a zvyšovanie produktivity. Toleruje istý rast cien v jadrovej inflácii. Len okrajovo si všíma rýchly rast cien energií, surovín a potravín.
Podľa denníka Der Standard slabosti ECB sa prejavujú v tom, že v jej prvom pláne je len cenová stabilita, pričom zanedbáva vývoj reálneho hospodárstva. Druhou chybou je, že pohyb cien sa usiluje kontrolovať úrokovými sadzbami. Tým sa investície zdražujú a fakticky proti inflácií bojuje rastom nákladov. To sa môže podariť len vtedy, ak cenový vzostup vychádza z vnútra hospodárstva. V prípade Európskej menovej únie (EMÚ) to tak však nie je.
Tretím slabým miestom ECB je skutočnosť, že sa orientuje na celkovú infláciu a nielen na infláciu jadrovú. A tak vo svojej politike mieša rozdielne prvky - výkyvy na svetovom ropnom trhu, dôsledky choroby šialených kráv, zvyšovanie nájomného, rast miezd alebo ziskov. Štvrtým jej nedostatkom je, že svoju úrokovú politiku robí oprávnenou a odôvodnenou vývojom ukazovateľa množstva peňazí v obehu, M3. Podľa autora state je však tento ukazovateľ nevhodný pre indikáciu inflácie. Piatou slabou oblasťou ECB je politika výmenných kurzov. ECB vraj klame, keď tvrdí, že jej na ňom nezáleží. Má záujem na posilnení eura, ale nestane sa tak, pokiaľ úroky na doláre budú klesať.
Ak sa konjunktúra v EMÚ bude vyvíjať horšie a v USA lepšie, než sa na začiatku roka predpokladalo, bude to dôsledok rozdielnej politiky na jednej strane ECB a na strane amerického Fedu.
* jns zll