Komisár Hahn: Pri eurofondoch nevytŕčate z radu

Spôsob, akým sa u nás používajú eurofondy, krajinám, ktoré ich financujú, neprekáža. Tvrdí napriek kauzám, ako sú nástenkový tender či sociálne podniky, eurokomisár.

Rakúšan Johannes Hahn (53) získal v roku 1987 doktorát z filozofie. Po niekoľkých rokoch v obchodnej sfére sa stal poslancom viedenského parlamentu. Aktuálne pôsobí ako eurokomisár pre regionálnu politiku.(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Spôsob, akým sa na Slovensku používajú eurofondy, krajinám, ktoré ich financujú, neprekáža. Tvrdí napriek kauzám, ako sú nástenkový tender či sociálne podniky, eurokomisár, ktorý má pod palcom európske fondy – komisár pre regionálnu politiku JOHANNES HAHN.

Slovensko sa stalo známym pre škandály pri využívaní eurofondov. New York Times napísal, že sme príkladom, ako ich tunelovať. Súhlasíte s tým?

„Nie, treba vidieť viac než 2 milióny individuálnych projektov, ktoré realizujeme od roku 2007. Tam sa určite niekedy vyskytne problémový projekt, ale v prípade akýchkoľvek indikácií, že nie je v poriadku, žiadame vždy objasnenie.“

Keď porovnáte Slovensko s inými krajinami, sme na tom lepšie alebo horšie, čo sa týka zneužívania fondov?

„Otázka je vždy o tom, čo znamená zneužívanie. Často totiž dochádza k zamieňaniu chýb so zneužívaním. Len malú časť chýb možno považovať za skutočné priestupky. Chyby znamenajú odlišnú interpretáciu pravidiel vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie. Podvod je úmyselným konaním.“

A máme viac chýb a priestupkov než ostatné krajiny?

„Nemám práve čísla, ako je to v jednotlivých krajinách, ale celoeurópska miera chýb je teraz okolo 5 percent a len 0,2 percenta z chýb sú skutočnými priestupkami. Všetky členské štáty sú kontrolované Európskym dvorom audítorov a tiež nami. Máme tri úrovne auditov, počínajúc regionálnou úrovňou, pokračujúc národnou, a potom je na rade európska úroveň. Doteraz boli určité problémy s verejným obstarávaním. Je to niečo, na čo musíme špeciálne dávať pozor.“

Pýtam sa, lebo na Slovensku boli zaznamenané problémy. Určite si spomínate napríklad na takzvaný nástenkový tender.

„Počul som o tom.“

Myslíte si, že to, čo sa deje u nás, presahuje hranice?

„Táto vec sa týka verejného obstarávania.“

Áno, ale v konečnom dôsledku sme pri nástenkovom tendri nedostali peniaze z eurofondov, s ktorými sa počítalo.

„Nie som si vedomý, že by už v tomto špecifickom prípade padlo konečné rozhodnutie.“

V každom prípade sa tieto veci dejú. Čo je ich živnou pôdou?

„Štandardy Európskej únie sú veľmi vyvinuté a transparentné. Je súčasťou myšlienky jednotného trhu, že každý má prístup ku všetkému. Principiálne by malo platiť pravidlo, že ak sa vypíše tender, tak aj firmy z Portugalska či zo Švédska sa môžu na ňom zúčastniť. Určite je tu však isté - vcelku normálne správanie - že uprednostňujete firmy z vášho regiónu či krajiny. Nikto nemá rád konkurenciu, najradšej by mali monopol.“

Takže problém je v tom, že u nás zatiaľ poriadne nefunguje jednotný trh?

„Nepovedal som, že nefunguje. Hovorím len, že si to vyžaduje čas. Musíme sa o to starať, nesmie existovať priestor na vyjednávanie, ak boli porušené pravidlá. Ak je niečo zlé, tak je to zlé.“

Nie je to len o verejných obstarávaniach. Máme tu prípad sociálnych podnikov, kde sa používali eurofondy tak, ako sa nemali. Prečo sa toto deje?

„Použitie Európskeho sociálneho fondu spadá pod môjho kolegu Lászlóa Andora, eurokomisára pre zamestnanosť a sociálne záležitosti. Ale chápem to tak, že ide o oprávnenosť prostriedkov na tieto projekty. Slovenské orgány predložili na žiadosť komisie informácie týkajúce sa údajných nezrovnalostí a boli prijaté opatrenia v záujme nápravy tejto situácie. Komisia teraz sleduje, ako sa tieto opatrenia realizujú. Nepopieram, že existujú určité prípady, ktoré môžu byť vážnym zneužitím fondov, ale to je vo všetkom, kde sú aj ľudia. Občas máte zneužitie verejných peňazí alebo niečo podobné, a práve preto sme posilnili opatrenia, aby sme zachytili takéto zneužitia v skorom štádiu.“

A ako ste to urobili? Akými opatreniami?

„Požiadali sme riadiace orgány, aby zlepšili svoje systémy, zjednodušili aplikačné systémy.“

Myslíte, že prípady, keď sa zvýhodní nejaká firma, máme aj na Slovensku?

„Žiaľ, takéto prípady sa v členských krajinách vždy vyskytujú. Ale ak sa problém preukáže, musíte reagovať, a to som povedal aj v Európskom parlamente, že z môjho hľadiska existuje nulová tolerancia na takéto prípady. Treba podniknúť právne kroky a peniaze vrátiť.“

Na Slovensku sú toho plné médiá. Vyvoláva to dojem, že to, čo sa tu deje, sa v takej miere inde nedeje.

„Vždy je určitý dojem. Nemám čísla, či sa to deje v nadpriemernej miere, alebo nie. V minulosti sme o tom diskutovali, ale toto je niečo, čo treba vyriešiť s novým ministrom. Som rád, že Ján Figeľ je zodpovedný minister s európskou tradíciou, takže pozná pravidlá hry.“

Čo sa stane, ak sa veci nezmenia?

„Nie, veci sa zmenia, pretože už teraz sa to zlepšuje. Celoeurópska miera chybovosti sa znížila z 11 percent v roku 2008 na 5 percent v roku 2009. Takže je tam zlepšenie, ľudia, firmy aj predstavitelia štátu si zvykajú na systém, nielen na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách. Tolerancia je nulová, a toto si kandidáti na zneužívanie eurofondov uvedomili, a preto vidím zlepšenie.“

Takže počet chýb a zlyhaní sa aj na Slovensku znížil?

„Môžeme to skontrolovať, ale očakával by som to.“

Ako je možné, že takmer každý deň sa v médiách objavujú nové a nové prípady?

„Po prvé, aj tu na Slovensku máme tisícky projektov, po celej Európe dva milióny. Po druhé, musia sa kontrolovať a som si istý, že nie v každom sa nájde nesprávne správanie, ale prešetriť sa musí každý prípad podozrenia. V niektorých prípadoch sa tam nenájde nič.“

Dá sa počet pochybných prípadov vzťahovať aj na rastúci počet projektov?

„Áno.“

Aká je hranica, kde by komisia povedala, že toto už je naozaj priveľa, zastavíme alebo obmedzíme fondy.

„Neexistuje všeobecný trest, ktorý by sa týkal celkového postupu celej krajiny. Ale keď nie sme spokojní, máme pochybnosti o správnosti procedúr, operačných programoch, nie sme presvedčení o účtovných štandardoch či iné, potom pozastavíme záväzky alebo platby.“

Slovensko je čistý príjemca európskych peňazí, ale niektoré krajiny to musia zaplatiť. Ako to ony vnímajú, keď sa neustále objavujú správy o zneužívaní ich peňazí?

„Práve preto majú krajiny obrovský záujem zlepšovať svoje postavenie. Keby sa objavili pochybnosti, mohli by mať v budúcnosti problém získať uspokojivý objem prostriedkov.“

Takže momentálne nevládne nepriaznivá nálada medzi politikmi ani daňovými poplatníkmi, z ktorých peňazí sa eurofondy platia?

„Nie, nič špecifické, čo sa týka Slovenska.“

A ostatní?

„Nie je veľkým tajomstvom, že v marci zavše nebola dobrá nálada v súvislosti s Gréckom, ale to už opadlo.“

Hovoríte, že treba byť veľmi opatrný vo vzťahu k daňovým poplatníkom, ale na druhej strane je tlak na zjednodušovanie podmienok získavania eurofondov. Aký máte recept na riešenie tohto problému?

„Toto je prirodzené napätie medzi určitými požiadavkami. Aktuálne máme vcelku dobrú rovnováhu medzi administratívnou záťažou a zjednodušovaním. Trikrát sme menili jestvujúcu reguláciu s cieľom zjednodušovať, čo prispelo k redukcii chýb. Ak totiž určíme jednorazové stropy pre malé projekty, potom vieme, aké sú oprávnené platby určitých projektov. Nemusíme kontrolovať každú faktúru. V súčasnosti nemáme záujem niečo meniť.“

Možno do roku 2013.

„Do roku 2013. Potom možno budú ďalšie zmeny týkajúce sa tejto konkrétnej časti politiky súdržnosti, celkovo sú kontrolné mechanizmy dobré, ale vždy sa dajú nájsť zlepšenia, vždy sú nejaké nové poznatky a skúsenosti.“

Keď uvidíte, že sa bude stále znižovať počet chýb, budete stále viac uvoľňovať pravidlá?

„Nie. Toto nefunguje automaticky. Ak chybovosť klesá, je to len signál, že systém funguje a na druhej strane, ak rastie miera čerpania fondov, naznačuje to, že peniaze sa aj využívajú. A toto spoločne by malo byť dobrým znakom, že systém funguje.“

Sú aj rôzne špecifické požiadavky. Náš minister dopravy by rád menil strategický referenčný rámec, čiže prerozdelenie eurofondov v prospech dopravy. Vidíte v tom nejaký problém?

„V každom členskom štáte máme veľa operačných programov, dokopy je ich 455 po celej Európe a je súčasťou našej práce robiť zmeny. Zmena rámca nie je nezvyčajná, ale pre nás je dôležité, či smeruje k strategickým cieľom. Investície do dopravy, infraštruktúry sú veľmi dôležité, ale musíte investovať aj inde.“

Ako ďaleko ste v rokovaniach s naším ministrom.

„Keď dostaneme návrh, tak o tom budeme diskutovať.“

Ako dlho to zvyčajne trvá?

„To závisí od cieľa návrhu, jeho kvality. V Európskej komisii treba nájsť dohodu so všetkými ďalšími eurokomisármi, takže nie je to tak, že sa spýtate eurokomisára pre regionálnu politiku a môžete rokovať len sami dvaja. Takže, keď príde návrh od slovenskej strany, musí sa rokovať so všetkými dotknutými. To môže trvať nejaký čas, normálne asi dva mesiace.“

Minister Figeľ hovoril, že by chcel mať zmeny hotové v novembri, čo je už tento mesiac.

„Možno vnútorne, v rámci Slovenska.“

Ako je na tom Slovensko, čo sa týka schopnosti čerpania eurofondov. Kde sme v porovnaní s ostatnými krajinami?

„Je na úrovni okolo 17 percent. To je vcelku dobré, európsky priemer je 19 percent.“

Kde robíme chyby? Prečo nie sme tam, kde je priemer?

„Osobitne pre krajiny s veľkými projektmi, čo je prípad Slovenska s vyše 11 miliardami eur vyčlenenými na politiku súdržnosti, nie je jednoduché peniaze poriadne investovať. Normálne nejaký čas trvá, kým investujete do novej železničnej trate alebo diaľnice, preto na začiatku je miera čerpania nižšia. Tu vidíte len peniaze, ktoré idú na menšie projekty, pre väčšie projekty trvá dlhšie nastaviť peniaze. V takzvaných starších členských štátoch, ktoré majú menej peňazí na míňanie, ich dávajú najmä na podporu malého a stredného podnikania. To je dôvod, prečo je ich miera čerpania už od začiatku vyššia. A preto ma v súčasnosti miera čerpania neirituje.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  4. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  7. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  10. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 656
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 161
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 996
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 7 298
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 920
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 797
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 2 385
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 2 278
  9. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 884
  10. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 824

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

TECH

Odhalili pôvod záhadného hobbita, z Afriky sa dostal ako prvý

Homo floresiensis mal malý mozog a veľké nohy.

DOMOV

Danko chce obmedziť strany, súperov neodradil

Z SNS nepovedali, či pravidlo bude platiť aj pre registrované strany.

KOMENTÁRE

Hnev, strach a frustrácia na zmenu nestačia

Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal skroteným rasizmom,

Neprehliadnite tiež

Zisk firmy Whirlpool nenaplnil očakávania

Od začiatku tohto roka sa hodnota akcií firmy znížila o takmer 4 percentá.

Česko prestane platiť nočné vlaky na Slovensko. Kvôli konkurencii

Na Slovensko premáva okrem Českých dráh aj Leo Express a RegioJet

Závod americkej automobilky vo Venezuele prepustil stovky zamestnancov. Dostali SMS

General motors nie prvou firmou, ktoré prepustila svojich zamestnancov cez sms. Pred dvoma rokmi to urobil tiež výrobca čistiacich prostriedkov Clorox.

Kataster bude splácať milióny za pochybný tender, o vinníkoch mlčia

Úrad musí vrátiť 14 miliónov eur za pochybné súťaže. Či peniaze aspoň sčasti zosobní zodpovedným ľuďom, mlčí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop