BRATISLAVA. Vláda v stredu odsúhlasila návrh skupiny koaličných poslancov na novelizáciu zákona o sociálnych službách. Ide o rovnaké znenie navrhovanej novely zákona, aké v polovici októbra parlament vrátil vláde na dopracovanie.
Vláda sa totiž rozhodla predložiť do parlamentu identickú novelu zákona prostredníctvom koaličných poslancov. Jedinou zmenou oproti pôvodnej vládnej novele zákona je jej účinnosť, ktorá sa má posunúť z 1. januára na 1. marec budúceho roka.
Navrhovaná novela zákona reaguje na nález Ústavného súdu z mája tohto roka, podľa ktorého niektoré ustanovenia zákona nie sú v súlade s Ústavou.
Ide o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejných poskytovateľov samosprávou len v tom prípade, ak samospráva nemôže zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u verejného poskytovateľa.
"Návrhom sa zabezpečí uplatňovanie práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v plnom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a následkov s tým spojených," konštatuje rezort. Ide napríklad o nemožnosť financovať neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ak si ho klient priamo vybral.
Ústavný súd v polovici mája tohto roka rozhodol, že niektoré ustanovenia novely zákona o sociálnych službách, týkajúce sa ich poskytovania obcami a vyššími územnými celkami, nie sú v súlade s Ústavou.
Na základe toho samospráva nemôže uprednostňovať poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach a len ak nemá kapacity, môže klienta umiestniť aj v súkromnom zariadení. Ústavný súd v tejto časti vyhovel skupine 45 poslancov Národnej rady zastúpených Monikou Gibalovou (KDH).
Poslanci podaním na ústavnom súde žiadali preskúmať, či ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré upravujú poskytovanie sociálnych služieb obcami a vyššími územnými celkami a ukladajú im zabezpečiť tieto služby prednostne a predovšetkým prostredníctvom vlastných zariadení, sú v súlade s Ústavou. Podľa ich názoru nie sú v súlade s Ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd.
V rozhodnutí Ústavný súd konštatoval, že v danom prípade došlo napadnutými ustanoveniami k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti (poskytovaniu sociálnych služieb), ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, resp. uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, garantovaného Ústavou, pričom ide o také obmedzenie práva, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom.